Hra osudu 20. kapitola

30. prosince 2009 v 22:00
Hra osudu
19.kapitola


Bella

Spánok pomaly ustupoval a ja som opäť začala cítiť bolesť z dolnej časti tela. Otvorila som oči. No bolesť prišla tak náhle, že som ich musela opäť zavrieť. Privrela som silnejšie viečka. Cítila som ako keby po mne prešiel autobus, možno kamión. Ruka mi vystrelila k hlave. Aj tá pobolievala. Stiahla som obočie k sebe. Lebo som počula detský plač. Okamžite som si siahla na brucho. Nič. Nič tam nebolo! Žiadna vypuklina! Kde mám drobca? Môjho Eja?? Nie! Nemohli mi ho zobrať. So slabými rukami som sa pretočila na bok. Otrasne ma boleli nohy a lono a tiež aj brucho. Zhlboka som dýchala cez zarazené zuby. Otvorila som oči a videla postavu pri okne. Mala jemné medovo-hnedé vlasy a vedľa nej bola blondínka nádhernej postavy. Esme? Rosalie? Áno a niečo držali. Odkryla som sa. Už som bolesť nevydržala a sykla. Okamžite sa otočili. Rosalie ku mne hneď priskočila.
"Panebože! Bella, čo to stváraš! Edward nás zabije!" držala som ju za ramená keď ma opäť ukladala do vankúšov.
"Kde-kde je?" myslím, že som rozprávala lepšie než pred tým. Esme sa otočila a držala na rukách nádhernú volánikovú perinku. Mala aj takú vlečku a nariasené. Ale bola tam ružová čipka. Obkresľovala jemný lem okolo zavinovačky.
"Edward príde." Usmiala sa na mňa a uvoľnila miesto Esme. Tá podišla ku mne. Sklonila sa. Pokývala na mňa hlavou a aj som nešikovne spravila kolísku z mojich rúk. Esme sa usmiala malý batôžtek mi položila do náruče. Skoro mi vypadli oči. Keď som sa zahľadela do mojich očí v Edwardovej tváričke. Aj bronzové vlásky mala po ňom. Padla mi brada. Mala ich dlhšie. Vlásky a mala na sebe ružové dupačky a bola zabalená v ružovej deke a spod ružovej čapičky jej vypadávali bronzové vlásky.
"Je to dievča?" Rosalie a Esme sa zasmiali.
"áno, aj my sme boli všetci prekvapený, keďže ty si stále básnila o chlapcovi."
"au."
"Čo ťa bolí?"
"Celá dolná časť tela." Trpiteľsky som sa zasmiala. Ale nemohla som odtrhnúť oči od mojej dcérenky. Pre toto nádherné stvorenie musí byť výnimočné meno. Otvorili sa dvere a dnu vošla Sulpicia. Hnedé vlasy jej viali okolo nádhernej tváre.
"Bella, drahá, som taká rada, že si sa prebrala. A ako sa má moja vnučka?" vysypala.
"Dobrý deň, Sulpicia, asi dobre." Kolísala som tento malý zázrak na rukách a jednou rukou jej prechádzala po tváričke. Po lícu, po línii nosa. Rýchlo som zamrkala aby som zahnala slzy, ale nešlo to. Naozaj som sa rozplakala. Ale aj cez slzy som sa musela usmiať.
"Je nádherná." Zašepkala som.
"Tak prečo plačeš?" zasmiala sa Esme. Všetky vyzerali ako keby chceli plakať.
"Neviem." Prehovorila som len pohybom pier...

Dopriali mi s dcérkou čas. Len som ju húpala v náručí a usmievala sa. Musím jej vymyslieť nejaké nádherné meno, ktoré bude len jej. Nikto také nebude mať. Budem sa musieť pozrieť do nejakých starých kníh vo Volterre.
"Daj mi ju." Zavrčal nejaký hlas pri mne. Zdesene som zdvihla pohľad. Bola to Elizabeth.
"Je to moje dieťa!"
"Tvoj čas s ňou vypršal. Teraz musí jesť."
"A ja jej jesť nemôžem dať?!" zakrikla som.
"Nie, nie si pre ňu vhodná!"
"som jej matka." Zavrčala som a pustiť som ju nechcela no vypáčila mi ruky, skoro mi ju zlomila. Sápala som po vzduchu. Na mojich krehkých prstoch sa húpal môj snubný prstienok. Dala hlavu na úroveň tej mojej.
"si jej "iba" matka! Nevieš dať chlapca! Nie si vhodná!" vypľula mi do tváre a zmizla. Aj s mojou dcérkou v náručí. Slzy sa mi pustili po tvári. Okamžite som odhodila prikrývku. Moja nočná košeľa ku kotníkom sa odokryla. Rukami som sa podoprela do sedu. Strašne to bolelo, ale toto musím vyriešiť! Nebudú mi ju brať! Radšej zomriem ako byť bez mojej dcérky! Rukou som si presunula jednu nohu i druhú a prehodila ich cez okraj postele. Niekde som čítala, že nie ej bezpečné aby žena po cisárskom reze chodila, ale toto je iné! Rukami som sa vyšvihla do sedu a potom som sa postavila. No nohy ma zradili. Padla som na zem. Slzy boli ako pohon. Hnali aby som sa opäť zdvihla a ja som nemala dôvod ich neposlúchnuť! Oprela som sa cez okraj postele a pridržiavala som sa. Fungovalo to. Bolesť som snažila si nevšímať. Všetkého som sa musela pridržiavať. Zhadzovala som veci. Nikto ma nepočuje?! To je asi dobré! Nesmú ma upratať do izby! Hnala som sa do Arovej pracovne. On jediný tam určite bude a keď mu tak dobre vynadám. Neviem ako som bola mimo, ale viem, že už by tu mali byť opäť Caius s Markusom a oni dvaja sa ma určite zastanú! Nohy ma čoraz viac zradzovali. Skoro som ich necítila. Veľa krát som spadla. Ale hnalo ma to ďalej. No teraz keď som opäť ležala na zemi, už vysilená. A na studenej zemi som cítila niečo mokré medzi nohami. Pozrela som sa dole a videla červený fľak na mojej saténovej košeli. Zatla som zuby a postavila som sa. Bola som kúsok od Arovej pracovne. Chcela som zaklopať. No ako náhle som položila ruku na dvere. Ony sa rozleteli a v nich stál Edward. Bol ešte nádhernejší než pred tým. Môj nahnevaný výraz znežnel a ja som mu spadla do náruče. Už úplne vysílena. Ale musela som ísť ďalej. Ťažko som otvorila oči. Kričal na mňa.
"Bella! Bella, preber sa! Kde je Carlisle!"
"Nie, Edward."
"Bella, nehovor. Vysiľuješ sa!"
"Elizabeth, nám..." nedokázala som hovoriť. Tma už zahaľovala väčšinu môjho mozgu. Ale niečo ma donútilo. Videla som za sebou Ara, Caiusa a Markusa. Edward am niesol a Carlisle ma prehľadal za cesty. Skrčila som obočie.
"Elizabeth mi povedala, že nie som vhodná pre moju maličkú a zobrala mi ju."
"ČOŽE?!" zakričal Caius a Markus. No mňa už tma naplno pohltila...



http://cleirdelune-obrazky.blog.cz/0911/babatko-v-ho
http://www.youtube.com/watch?v=C8mlc9zv5Ho



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama