Hra osudu 21.kapitola

31. prosince 2009 v 11:00
Hra osudu
21.kapitola


Edward

Naštvaný som rozrazil dvere na otcovej pracovni. Všetky obrazy. Sa pohli. Strýkovia, obaja, naskočili. Vrútil som sa tam ako veľká voda. Strýkovia na mňa najprv vyvalili oči a potom ku mne prišli. No ja som zdvihol ruku. A stále prebodával otca pohľadom. Najprv nechápal a potom zdesene na mňa pozrel.
"Ona to spravila, že?"
"Čo otec? Že ma zasnúbila s tou bláznivou Violet?"
"Mrzí ma to, Edward."
"Mrzí?" ironicky som sa zasmial.
"Vieš veľmi dobre čoho je Violet schopná ak nedostane čo chce! Teraz mám snúbenicu a dieťa! Chápeš to?! Nie! Nechápeš!"
"Chápem, Edward!"
"Nechápeš, otec! Ty si si našiel najprv Elizabeth, s tou ti nikto nebránil a potom Sulpiciu a mne chcete niekoho vnucovať?!"
"Nie, ja som s tým nesúhlasil, ale Elizabeth si myslí, že má nejaký nárok a ja jej nedokážem vysvetliť, že nemá."
"Nedokážeš, lebo ju miluješ, že?"
"Trošku."
"Otec, ja si Violet nezoberiem!"
"Ja viem synček, a čo keby si mal Bellu ako milenku?" pozeral som na neho ako na blázna.
"TO NEMYSLÍŠ VÁŽNE!" zavrčal som. Chcel som po ňom skočiť. No Caius mi dal ruku na hruď. Nazúrene som sa na neho pozrel.
"Edward, nezabúdaj na nás. Elizabeth, nie je právoplatná kráľovná. Berieme ju ako mŕtvu, to že opäť povstala je síce pekné, ale pre ňu neplatné. Sulpicia bola oficiálne ohlásená ako kráľovná!" kývol na mňa.
"Nevezmem si nikoho iného."
"Porozmýšľaj nad tým, Edward." Povedal môj otec. Zhlboka som sa nadýchol. To čo som cítil ma úplne dorazilo. Bola to krv, ale nie hocijaká! Bellina. Tú by som cítil všade. Vychádzala spopod dverí. Okamžite som ich otvoril. Stála tam. Môj anjel. Tmavé kruhy pod očami. Sklený pohľad a obrovská krvavá škvrna na mieste kde má mať lono. Naštvaný a ubolený výraz sa jej zmenil keď sa na mňa pozrela. Zakymácala sa spadla mi rovno do náruče. Privinul som si ju k hrudi. Kričal som na ňu. Otec a strýkovia ku mne dobehli.
"Bella! Bella! Preber sa! Kde je Carlisle?!" kričal som. Carlisle sa okamžite objavil vo dverách. Rozšíril sa mu pohľad pri tom výjave, ktorý uvidel. Okamžite mi nakázal aby som ho nasledoval. Moja láska ma kŕčovito držala za len trička. Snažila sa niečo povedať.
"Nie, Edward." Oponovala mi. No ja som si ju pevnejšie privinul k telu..
"Bella, nehovor. Vysiľuješ sa!" karhal som ju. Čo ak ju stratím? Carlisle ju ešte za cesty prehliadal. V myšlienkach mal, že má iba natrhnutú ranu po pôrode, lebo sa namáhala.
"Elizabeth, nám..." nedokázala ani hovoriť. Skrčila obočie. Aj tak sa snažila rozprávať.
"Elizabeth mi povedala, že nie som vhodná pre moju maličkú a zobrala mi ju."
A upadla do spánku, ale to jej už Carlisle pichal morfium.
"ČOŽE?!" zakričal Caius a Markus. Mne prebehol cez mozog červená clona. To nie je možné! Odniesol som ju ku Carlislovi, ktorý práve opäť niečo naťahoval do striekačky. Neviem ako je možné, že toto Alice nevidela. No to som teraz nechal tak! Rýchlosťou blesku som bol pri Elizabethiných dverách a naozaj tam bol počuť detský plač! Plač mojej dcérky.
Rozrazil dvere. Koľký krát dnes už? Elizabeth prechádzala od miesta k miestu. A kolísala moje dcérku, ale tá neutíchala. Prišiel som k nej. schmatol ju, bohužiaľ, opatrne a natočil k sebe.
"to dieťa, Elizabeth!"
"Nie!"
"Patrí Belle a mne!"
"Nie, bude to Violet a tvoje dieťa!" zavrčala.
"Elizabeth, daj mi to dieťa inak budem nútený zavolať gardu."
To neurobíš!"
"Musím, nezabúdaj, že teraz už som kráľ." Jediný krát kedy mi môj pôvod pomohol.
"No veď práve Bella nie je vhodná manželka pre teba! A vidíš už neplače!"
"Nie, v Bellinom náručí nezaplače." Zobral som jej moje dieťa.
"Pššt. Už to bude dobré." Do izby pribehol Caius.
"Edward?"
"Pššt, Caius! Prebudíš ju! Stalo sa niečo? Bella?"
"Nie, je v poriadku, len teraz bude musieť oddychovať trošku dlhšie, ale nie je pri vedomí. No ukáž mi ju! No ale poďme niekam inam." Povedal a preťal Elizabeth vražedným pohľadom. A ja s ním...




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama