Toto si nečakal! 7. kapitola

14. prosince 2009 v 16:49 | Ja |  Toto si nečakal!
Tak a je tu 7. kapitola! Nič moc...opäť...ale výnimočne sa tu trošku niečo deje. Nejako sa cez to prelúskajte, a ja sa s vami lúúúúčim, páápa! Nehladajte ma!
P.S. máte k tomu aj musik :)...textovo sa k tomu moc asi nehodí....a inak, čo ja viem...

Edit: viete čo som si teraz uvedomila? (dosť skoro:D)..že je to pekná sprostosť...ale pri Bellle je možné všetko, nie? Enjoy


16.12.- vraciam to späť, na prosbu niektorých osôbok :)


Toto si nečakal!

7.kapitola



Edward:

Lov prebiehal relatívne v pohode. Jasper s Alice si od nás odbehli a postupne ich nasledovali aj Rose s Emmettom a dokonca aj Carlisle s Esmé. Prechádzal som sa sám niekde po medzi stromi až som narazil na lúku. Krásnu lúku. Takú podobnú tej našej. Keď v tom ma prepadol taký zlý pocit. Prečo?
Žeby sa niekomu z rodiny niečo stalo? Započúval som sa do ich myšlienok z ktorých som sa snažil veľmi rýchlo odísť. Všetci sú v poriadku...až v moc dobrom. Nechal som to tak a ulovil ešte jednu pumu. Už som bol preplnený.

Víkend sa pomaly chýlil ku koncu tak som sa rozbehol smerom k našim autám. Nasadol som do svojho Volva a čakal. Ako prví pribehli Esmé s Carlisolm. Tí išli so mnou. Chvílku po nich sa objavila Alice s Jasprom a samozrejme po hodnej chvíli prišli aj Emmet s Rosalie. Podozrivo stál celý les.
No mňa stále neopustil ten divný pocit. Čo to so mnou je?

***

Škola. Nuda. Očistec. Čo môže byť horšie ako neustále sedenie a počúvanie stále tých istých výkladov, počúvanie otravných myšlienok vlezlých a zvrátených dievčat a chlapcov. No predsa len by sa niečo našlo. Hranie sa na ľudí tým najnechutnejším spôsobom. Jedením ľudského jedla.
Nastal čas obeda.
Čas, kedy sa všetky tie otravné myšlienky sústredia v jednej miestnosti. Ako obvykle som sa ich snažil nevnímať, no predsa len mi nejaké neušli.
Prevažoval typ myšlienok: Ten je tak sladký! Čo keby som ju niekam pozval? No našli sa aj nechutnejšie.
Ale objavovali sa aj iné: Už o tom počuli? Som zvedavá, čo si o tom myslia. Idem sa ich na to opýtať.
No, to sa zase dozviem zopár školských klebiet. Povzdychol som si.



"Počula si to?" Nehovoril som? Skupinka dievčat sa zhromaždila na druhej strane jedálne.
"Áno, dokonca aj videla. Ukazovali to v správach." Tak toto asi nebude klebeta len zo školy. Už sa k nim pridalo aj zopár chalanov.
"Hovoríte o tom koncerte?" opýtal sa jeden. O akom koncerte? Nemyslia JEJ koncert? Započúval som sa do ich rozhovoru hlbšie.
"Áno, bolo to hrozné! Je to škoda. Ja som ju mala tak rada." Zachytil som rôzne útržky ich myšlienok. Čože? O čom to pre Boha rozprávajú? Začala ma pohlcovať panika. Zatmelo sa mi pred očami.
"Edward! Hej braček si v poriadku?" Triasla so mnou Alice.
Na nič som nečakal a takmer upíriou rýchlosťou vybehol z jedálne. Neuvedomoval som si kde práve som. A ani čo robím. Utekal som, teraz už trochu pomalšie smerom k trafike. Potreboval som nejakú overenú informáciu. Nič lepšie ako noviny ma nenapadlo. Len dúfam, že tam nebudú len nejaké bulvárne drísty. Ale o takom niečom by dúfam neklamali.
Pribehol som k okienku za ktorým stála strašia pani. Nevnímal som jej myšlienky. Boli zmesou strachu a omámenia. Na nič som nečakal a ukázal hneď na tie, čo boli na vrchu. Schmatol som ich a vysypal pár drobných na pult. Aj ak to bolo určite viac ako pýtala. Otočila som sa a odišiel. Bál som sa na to pozrieť. Bál som sa, čo sa stalo.
S roztrasenými rukami som pomaly otáčal noviny k sebe. Podlomili sa mi kolená len pri pohľade na titulku.
´Tragédia´ stálo na nej.
Nebol som schopný čítať ďalej. Ucítil som jemné kvapky dopadajúce na moju chladnú tvár. Rozpršalo sa. Keď nemôžem plakať ja, urobí to za mňa nebo. Sklopil som tvár a pohľad mi padol na niečo rozpadávajúce sa mojich rukách. Musel som sa vzchopiť. Musel som to dočítať, kým sa noviny úplne nerozmočia. Ešte nič nie je stratené. Zatiaľ nič neviem. Vzchop sa! Nadával som si.
Tak som s nie príliš veľkým odhodlaním zodvihol noviny zo zeme a čítal.

´Úspešná mladá popstar vo veku ani nie 20 rokov utrpela pri sobotňajšom koncerte vážne poranenia. Zatiaľ z nevysvetlených príčin spadla z pódia, ktoré malo výšku pár metrov. Bol to len jej druhý koncert v kariére. " Pravdepodobne sa pošmykla keď naťahovala ruku s mikrofónom smerom k publiku pri spievaní refrénu" -uviedol nemenovaný zdroj.
Táto mladá talentovaná speváčka padla veľmi nešťastne. Po páde ostala bez pohybu a ihneď sa k nej rozbehli záchranári ktorí sú prítomní na všetkých koncertoch. Bezprostredne po tom ju odviezli nevedno kam. O jej aktuálnom stave nič nevieme. Všetci z jej okolia zaryto mlčia a chcú jej dopriať súkromie. Nevieme ani len to, v akej nemocnici leží. No všetci dúfame v jej uzdravenie. No odborníci nevylučujú ani tú najhoršiu možnosť. ´


Po prečítaní poslednej vety sa mi noviny rozpadli v rukách. A ja som klesol ešte nižšie. Sedel som na mokrej zemi a nevnímal okolie. Čo som komu urobil, že takto trpím? To nebola práve najlepšia otázka, ale nemám právo na druhú šancu? Prečo mi to robíš? Obrátil som hlavu smerom k nebesiam, ak keď som vedel, že zrúda ako ja tam nemá čo hľadať.
Ucítil som na sebe čiesi ruky.
"Edward vstaň, nemôžeš tu takto sedieť" Snažila sa ma postaviť moja malá sestrička. Nereagoval som.
"j-ja..ja , je mi to ľúto." A klesla vedľa mňa. Tak počkať. Ako to, že to nevidela? Alebo videla? Prečo mi to potom nepovedala? Mohli sme tomu zabrániť! Smútok a beznádej vystriedal hnev.
"Alice!" skríkol som na ňu.
"A-áno?" prikrčila sa pri zvuku môjho hlasu.
"Prečo si mi o tom nepovedala? Prečo si ma nevarovala? Mohol som tomu zabrániť!" Rozčuloval som sa.
"Ale ja som to nevidela!" ohradila sa. Vybuchol som
"Ako to, že si to nevidela? To si nemohla dávať trochu pozor! Niééé, jasné že nie. Ty si si musela užívať! A všetci okolo ti boli ukradnutý! Načo máš potom ten dar!"
Teraz sa tvárila zúbožene. Chcela niečo povedať, no nepustil som ju k slovu.
"Dajte mi všetci pokoj!" A chcel som odísť, no ona ma chytila za ruku. Vytrhol som sa jej.
"Počkaj!" Skríkla teraz aj ona.
"A čo by sme jej akože povedali? Objavili by sme sa tam po 2 rokoch s "Ahoj Bella, dnes nevystupuj, lebo padneš z pódia? Hmm? A nebol si to náhodou TY, kto mi zakazoval pozerať sa do jej budúcnosti?! Nebol si to TY, kto nás od nej odtrhol zo slovami, že sa jej nemáme pliesť do života!? Mal si sa zo svojím osudom vysporiadať a nie pred všetkým len utekať! Nevieš si predstaviť ako si nás všetkých trápilo keď sme ju museli opustiť. A potom si odišiel aj ty. Vieš si predstaviť čo to urobilo s Esmé?" Pekne sa rozohnila, ale mala pravdu. Takú naštvatú som ju ešte nevidel. No zaslúžil som si to.
Chcela pokračovať, no ja som sa nezmohol na nič iné ako : "Prepáč." Sklopil som hlavu.
"ja viem aj ty mne prepáč" ospravedlnila sa a objala ma.
"Aj ja sa o ňu bojím." Zašepkala. Len som prikývol.
"Stále sa snažím pozrieť do jej budúcnosti no nevidím nič! Neviem či je ešte..."
Neudržal som sa na nohách. Moje srdce sa rozletelo na márne kúsky.

 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 aRTie aRTie | Web | 14. prosince 2009 v 16:52 | Reagovat

cítím osmou kapitolu nebo se mi to zdá?  :D jinak ta sedmá taky stojí za to  :-) a jinak jak se dneska vede???  :-D já se mám fajne stále doma i když smutním po zdendovi  :-( ale tak do středy to snad ještě vydržím a neumřu žalem  :-? zatím se měj teda hezůůů a já se jdu odreagovat na fb  :-P

2 Kl@wdinQa:-* Kl@wdinQa:-* | Web | 14. prosince 2009 v 19:41 | Reagovat

tak to sa môže stať iba belle:D... ale prosím rýchlo ďalšiu kapitolu... rýchloo:D.. som zvedavá čo je s bellou... prosíím rýýchlo ďalšiu kapitolu:D..prosíííímm..

3 Lexie Lexie | 20. května 2010 v 20:42 | Reagovat

prosiiim prosiim ... nieje to blbosť ... chcela by som vedieť ako to bude pokračovať, čo sa stane atď.
prosím prosím pekne prosím :-(
8-)

4 kikinka kikinka | 5. září 2010 v 18:50 | Reagovat

určite to nie je sprostost a som velmi zvedavá ako to bude pokračovat :D prosim, prosim, prosim pokračuj :D  :D

5 Ronnie Ronnie | Web | 5. října 2010 v 15:43 | Reagovat

wow, Alice sa konečne rozohnila, chcela by som ju pritom vidieť :D
úžasný diel, som zvedavá, čo je s Bellou a či to je vážne! idem ďalej :)

6 Bibi Bibi | Web | 30. ledna 2011 v 17:39 | Reagovat

Hej, dúfam že si mu je nezabila?! :D Júúj ale idem ďalej, neskutočne ma to zaujíma čo je ďalej! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama