What happened? 11. kapitola

31. prosince 2009 v 14:33 | Gaudi |  What happened?
Na prianie Kl@wdinQy tu je 11. kapitola. Silvestrovská :D..ale nič silvestrovsné v nej nie je... Je z pohladu Edwarda. Viem, je to nuda čítítať v podstate o tom istom z iného pohľadu, ale ja sa polepším...prepáčte :) Ale, nebojte, aspoň sa dozviete, kto to Bellu oslovil xD
A mám ešte jednu otázku? Chcete pokračovanie z Edwardovho alebo Bellinho pohľadu?

+ jedna prosba. Ak to niekto číta, viem, že je vás máličko ale ja tak, napíšte najaký koment, stačí aj smajlík, môže byť aj taký ten zelený :D to je jedno, nech to vyjadruje váš názor...ďakujem :)
+ ďakujem Kl@wdinQe, jej komentom, len v ľaka ktorým ten word vôbec otváram :)

What happened?


11.kapitola

Edward:

Cesta, ktorú som si zvolil bola nesplniteľná. Ale aspoň sa o to pokúsim.
Dnes poobede má vyjsť slnko. Aspoň v tomto ma Alice varovala. Museli sme po obede opustiť školu. Alice rozhodla, že sa pôjde nakupovať. To som vehementne odmietal. Aj keď sa ma pokúšala presvedčiť, nakoniec povolila. To bolo zvláštne. Žeby videla, čo budem robiť? On zase určite vie niečo viac ako ja.
Carlisle s Esme tiež nešli. Carlisle mal službu v nemocnici a Esme má vraj nejakú prácu okolo domu. A ja? Čo budem robiť ja? Presne som vedel, kam ma to tiahne.

Vybehol som von z domu a zašiel som do lesa. Nesmel som dovoliť, aby ma niekto zbadal na slnku. Forks má tú výhodu, že všetko je tu obkolesené lesom. Takže som sa v podstate mohol priblížiť kamkoľvek. No stále som bol schovaný v tieni stromov. Očami som hypnotizoval príjazdovú cestu pred tým domom.
Za chvíľku som sa dočkal. Išla pešo. Mala na tvári mierny úsmev. Užívala si slniečka. Áno, milovala ho. Bola nádherná, a s úsmevom ešte krajšia, ak to vôbec šlo. Bol som mierne sklamaný, keď vošla dovnútra a tým prerušila môj výhľad na ňu. Ale čo som čakal? Že bude len tak stáť pred dverami? A vôbec, kde beriem právo ju takto špehovať? Som ako nejaký úchyl? Ale nie, ja ju milujem. A mám aj dobrú výhovorku. Musím si zvyknúť na tú jej úžasnú vôňu, ja keď len z diaľky. Aj tak ju je všade cítiť. A tak sa zo mňa behom sekundy stal z úchyla feťák...
Z môjho premýšľania o tom, aký druh monštra vlastne som ma vytrhol príval intenzívnejšej vône. Dočkal som sa. Bella vychádzala bočným vchodom na záhradu a so sebou ťahala starú hnedú deku. Niesla ešte niečo. Knihy. Deku rozprestrela kúsok od lavičiek a ľahla si na ňu. Lúče slnka dopadali na jej dokonalú pokožku. Na tvári jej stále pohrával úsmev. Vyzerala spokojná, no ktovie ako sa jej darí. Pamätám sa na časy, kedy sme sa chceli zo všetkých síl vyhnúť týmto domovom. No zároveň sme sa smiali na ľuďoch, ako som momentálne ja. Čo majú peňazí a nevedia čo s nimi. To sme dopadli obidvaja... Ale čo má človek robiť, vlastne upír, keď má rodinu, ktorá je na tomto svete niečo cez storočie a sestru, ktorá vidí vývoj na burze? Ja som si tento život nevybral.

Pomaly sa stmievalo a Bella aj ostatné deti zašli dovnútra. Bolo mi to ľúto, no tešil som sa na zajtra, že ju znova uvidím.

Ráno, ako inak, som našiel na posteli nachystané nové oblečenie. To asi Alice nemohla odpustiť. Nijak som to nekomentoval, obliekol som sa a vyrazil aj so ostatnými do školy. Vonku vládla hmla. Dokonalé počasie pre upírov.

Vyučovanie prebiehalo ako normálne. Nudne. A bolo to ešte horšie, keď sa blížil obed. Zase hra na ľudí. Tváriť sa, že nám to odporné jedlo chutí.
Zachytil som väčší dupot blížiaci sa z poschodia. Skupinka študentov sa valila dole schodmi a medzi nimi som zahliadol ju. Bellu.
Rútila sa k zemi. Ani neviem ako, bol to reflex. A už som stál pod schodiskom a zachytil ju do náručia. Chcel som zmierniť ten náraz, no moje tvrdé, studené, upírie telo tomu zrejme moc nepomohlo. Mala zavreté oči a visela v mojom náručí. Jej vôňa ma omamovala, ale nebolo také zlé. Bol som na to už pripravený. Držal som toho démona hlboko v sebe. Dokonca som si dovolil jeden plytký nádych. S ňou v náručí vyzeralo všetko tak jednoducho, tak jasne. Na jej čele som zbadal jemnú vrásku. Nad čím rozmýšľala? Prečo práve jej nemôžem čítať myšlienky? Zrazu otvorila oči a ja som sa začal topiť. Topiť v jej hlbokých čokoládových očiach. Nevedel som sa od nich odtrhnúť.

Nakoniec ona prerušila náš očný kontakt. Asi si až teraz uvedomila, na koho to vlastne spadla. Tvárou sa jej mihlo zdesenie. Kvôli mne? To som ju minule tak vyľakal?
Snažila sa vymaniť z môjho zovretia, no moje ruky nie a nie povoliť. No na koniec povolili, keď som zbadal niekoľko pohoršených pohľadov okoloidúcich.
"J-ja, prepáč, nechcela som, prepáč." Započul som jej slabí hlások. No než som sa spamätal z tých myšlienok, ktoré na mňa útočili zo všetkých strán, bola preč.

Nič sa nedalo robiť, tak som išiel od jedálne. Nemal som náladu na nejaké predstieranie, tak som išiel rovno k nášmu stolu. Zbytok rodiny tu už bol. Pohľad mi samozrejme zablúdil k nej. Snažil som sa nevnímať okolie, otravné myšlienky. Len ju. Hlavu mala sklonenú.

"Hej, bráško? Si tu vôbec prítomný?" drgol do mňa Emmet, a tým ma vyrušil z môjho rozímania.
"Čo je?" odvrkol som.
"Ale no ták! Myslel, som si, že z teba nemôže byť už väčší bručoun, ako doteraz (pozn. autora: prepáčte, ale mňa nie a nie napadnúť žiadne slovenské slovo....:D)"
"Emmet, vieš ty čo?"
"Čo?"
"Trhni si." Odpovedal som, na čo sa on začal smiať.
"Nič lepčie nemáš? Ááách tá láska nebeskááá!" začas spievať, ale v tom mu zozadu priletela rana.
"Aú! To bolo za čo"? opýtal sa nechápavo.
"Ďakujem Rose." Poďakoval som mojej blonďatej sestričke, ktorá síce Bellu v láske moc nemala, no nijako to nekomentovala.

Po obede nasledovala biológia. Vošiel som do triedy, ktorá sa pomaly zapĺňala, no Bella tu ešte nebola. Započul som niekoľko rozhovorov, a mal som problém sa udržať na mieste. Tie decká nemajú inej roboty ako si vymýšľať takéto blbosti. Ohovárať druhých? Bellu?
Zazvonilo a spolu s tým vošla do triedy aj ona. Rozhovory mierne ustali, no aj tak niektorí pokračovali. Držal som sa pevne lavice, div že som ju nedolámal. No aj tak sa mi z hrdla vydralo zavrčanie. Takto o mojej Belle nebude nikto rozprávať. Vďaka tomu všetkému som však nemal problém byť v jej blízkosti, práve naopak, ukľudňovalo ma to.
Našťastie vošiel učiteľ a začal hodinu.

Moje rozhidnutie držať sa od Bely ďalej sa rútilo ako domček za kariet. Dokonca som mal nutkanie niekoľkokrát cez hodinu ju osloviť. No vždy ma zastavila je odvrátená tvár. To som jej minula až tak ublížil? Alebo to bolo tým, čo sa momentálne povrávalo?

Ani neviem ako, a hodina bola na konci.
Žiaci sa začali baliť a tak isto aj ja. Cítil som, že sa Bella postavila a chcela odísť. Aj ja som sa postavil no v tom jeden z chalanov, so snáď najhoršími myšlienkami tu, prehovoril.
"Swanová? Nechceš sa aj na mňa zvaliť? Hmm?"
"No nie, že by som ťa chytil" dodal, a je som sa už neudržal. Takto nebude o Belle nikto rozprávať. Mal som v pláne mu to poriadne vytmaviť. Ako môže niekto o nej takto rozprávať? O tom najúžasnejšom stvorení? Zazrel som ju ešte vo dverách. No na jej tvári som zazrel niečo lesklé. Slzy. To ma donútilo nerozbiť tomu debilovi v momente tú jeho papuľu.

Vybehol som za ňou. Snažila sa čo najrýchlejšie odísť. No to som nemohol dopustiť. Už nie.
"Bella." Oslovil som ju. Zastavila sa. A mňa zaliala vlna šťastia. Pomalým krokom som sa k nej približoval.

 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kl@wdinQa:-* Kl@wdinQa:-* | Web | 31. prosince 2009 v 14:52 | Reagovat

Ďakujem ďakujem ďakujem ďakujem ďakujem ďakujem!!!:D... bolo to super... ja som vedela že to bude Edward... noo tak som sa super zasmiala na vete: A tak sa behom sekundy z úchyla stal feťák:D:D:D alebo niečo takééé:D:D:D.. jupííí.. sú super.. už sa teším na to, čo jej povie, a čo ona:D:D:D... na všetko!!:D:D:D
* je jedno z ktorého pohľadu to napíšeš... bude to super...:D.. noo je to dosť ťažké povedať z ktorého..čižee podľa mňa: nechám to na teba:D..
* ďakujem:D:D:D.. veeľmi za venovanie:D.. aaa ten word otváraj aj ďalej..:D:D:D... aa nič si z toho nerob že tu nie sú komenty.. to asi kvôli tomu, lebo sú všetci zaneprázdení silvestrom, a úpravami:D:D:D...( iba ja tu sliedim:D)... takžee
ešte raz: ĎAKUJEM! aa skvelá kapitola:D.. fakt... aj som sa zasmiala... kujéém..aa
P.S... RDK!:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama