What happened? 3. kapitola

21. prosince 2009 v 17:55 | Ja |  What happened?
Ďalšia kapitolka, ďalšej nudnej poviedky :) ...ale už ste si mohli zvyknúť...a je zatiaľ len 3. ...
Tak, čo to má Jessica za úžasnú novinku???? Aj tak to už určite všetci tušíte xD
P.S.- stále nikoho nenapadol lepší názov poviedky? ...chcelo by to aj nejaký obrázok, čo? no veď možno sa dočkáme...zajtra posledný deň školy, a potom "voľno" ...

A ešte sa chcem všetkým veľmi pekne poďakovať za blahoželanie! Potešili ste ma :)..to viete, ľudia, čo vás v živote nevideli, vám gratulujú, no niektorí tí, od ktorých by sa to aj patrilo nič...no čo taký je život :DDD nemôžeme myslieť na všetko xD Tak ešte raz, THANK YOU!


What happened?

3.kapitola



"Vy..vy už o tom viete?" opýtala sa prekvapená Jessica. Zrejme by nepredýchala, keby niekto niečo vedel skôr ako ona.
"To že je výnimočný deň? To áno ." Odpovedala som jej s úsmevom. Zatvárila sa ešte prekvapenejšie. Už už chcela niečo dodať, no skočila som jej do reči.
"Ale ty máš určite na mysli inú udalosť." Oči sa jej rozžiarili, keď zistila, že pravdepodobne o ničom z toho, čo nám chcela povedať nevieme.
"Áno" horlivo prikyvovala. Nebezpečne sa blížil zvuk zvonenia oznamujúci začiatok vyučovania, tak som ju musela trochu popohnať. Nechcem predsa prísť na hodinu neskoro, aj keď som prišla do školy načas...
"No už to vyklop Jess."
"Dobre, dobre..tak sa držte! Je to bomba!" gestom som naznačila, nech sa už vyjadrí.
"Dnes majú nastúpiť nový študenti!" a..? Kde je pointa? To mala byť tá úžasná novina? Tá bomba, ako to Jess nazvala? Aha...
"No ták. Vy sa netešíte? Noví ľudia!"
"Ale áno .." a s týmito slovami sme sa s Angelou odobrali na prvú hodinu.

Znudene som sa zahľadela von oknom v učebni chémie. Dnes je naozaj výnimočný deň. Ale nie pre to, že sa tu má objaviť nejaká nová krv... Ale vonku svieti slnko! To sa v tomto zapadákove tak často nestáva. 95 % dní tu je zamračené, z toho najmenej 90% prší. A dnes je krásne slnečno. Dúfam, že sa mi dnes podarí vypadnúť z tých štyroch zatuchnutých stien niekam von, aspoň na malú prechádzku.

Vyučovanie sa neskutočne vlieklo, no konečne nadišiel čas obeda.
Zatiaľ som nikoho z tých nových nevidela, a ani nemal nikto z nich žiadnu hodinu so mnou. Zvláštne. Ale veď kto povedal, že budú chodiť do rovnakého ročníka. Ale ak mám pravdu povedať, po toľkom rozprávaní o nich som začínala byť celkom zvedavá.

Vošla som do jedálne, tento krát za doprovodu Angely, s ktorou som mala poslednú hodinu. Ako na zavolanie sa k nám prirútila, kto iný ako Jessica.
Zobrali sme si nejaké to jedlo a išli smerom k nášmu obvyklému stolu.
Jessica nesklamala, a okamžite začala.
"Ešte som ich nevidela. Asi nastúpia až zajtra. Ale zistila som pár info. Sú to adoptované deti mladého doktora a jeho ženy." Adoptované? Možno by som si s nimi rozumela. Aj keď kto vie...
"Prisťahovali sa sem, keď dostal doktor ponuku práce v miestnej nemocnici. Jeho žene sa tu hneď zapáčilo, tak sa sem aj s celou rodinou nasťahovali" Síce, nechápem čo sa jej tu mohlo páčiť, ale nechajme tak...A toho doktora určite čoskoro spoznám, pri mojej šikovnosti.

Obed sa pomaly ale isto chýlil ku koncu, a tak isto ja vyučovanie.
Dnes nám nič neodpadlo, tak som musela absolvovať cestu autobusom. V decáku odo mňa našťastie dnes nič nechceli a tak som sa vybrala na vytúženú prechádzku.
Túlala som sa ulicami. Vo Forkse ich teda veľa nie je. Moje nohy nabrali nový smer. Išla som sa poprechádzať do lesa. Trošku zelene neuškodí. A pokiaľ je svetlo, nič sa nemôže stať.

Kráčala som po lesnej cestičke, keď v tom som začula nejaký šuchot. Obzrela som sa, no nič ani nikoho som nezbadala. Tak som išla ďalej. A po chvíli zase. A zas. Už som to nevydržala, aj keď som mala strach, vybrala som sa smerom, odkiaľ to prichádzalo. Srdce sa mi rozbúchalo ako o život, a v tom okolo mňa niečo preletelo neuveriteľnou rýchlosťou. Ostala som tam stáť ako primrazená. Nebola som schopná sa pohnúť.
Až po hodnej chvíli som ucítila na mojej tvári čosi studené. Kvapky vody. Začalo pršať. To ma trochu prebralo a ja som začala opäť vnímať okolie. Ale čo to bolo? To sa už asi nedozviem.
Všimla som si, že padá súmrak. Už je skoro tma. Mala by som sa vrátiť. Ale..kadiaľ som prišla? Odtiaľ? Alebo žeby odtiaľ? Vybrala som sa rovno za nosom. Ako som tak chodila hustým lesom, stále sa mi zdalo byť všetko rovnaké. Nekrúžim tu? Porozhliadla som sa a zbadala som nejaké drobné svetielko. Moja jediná nádej. Rozbehla som sa za ním. No po prvom zakopnutí som beh vzdala, a snažila som sa kráčať čo najopatrnejšie. Keby sa mi tu niečo stalo, neviem, kto by ma tu našiel. Ako som sa približovala, svetlo sa zväčšovalo a zväčšovalo. Až som začala rozoznávať okolie. ZA chvíľku som sa ocitla na ulici blízko domova. Vošla som dnu.
"Mladá dáma! Ako si to predstavuješ! Kde si do pekla bola?" skríkla na mňa rozzúrená vychovávateľka.
"Len som sa bola prejsť." Ohradila som sa.
"Ahá, takže prejsť? A nevieš o koľkej je večierka?" Opýtala sa ma.
"Viem viem, pravdaže viem"
"A nevieme koľko je hodín? Je pol jedenástej!" Čože? Pol jedenástej? V noci? Musela som v tom lese krúžiť hodiny.
"J-ja, zablúdila som" odpovedala som so sklonenou hlavou a otáčala sa k odchodu. No podvedome som čakala ešte nejaký trest.
"Dobre. Pre tento krát ti to uverím. Ale nech sa to viackrát neopakuje! A šup do postele."
"Áno, veď už idem" a odobrala som sa do hajan.

Na druhý deň ráno som ako obvykle prepočula prvé zvonenie budíka. Tuším sa môj život opäť vracia do starých koľají. Pousmiala som sa.
Len tak-tak som dnes stihla autobus. Ale hlavne že stihla. Vystúpila som pred školou, no bolo mi čudné, že som nikde nevidela Angelu. Žeby aj ona raz meškala? Nie, to sa mi nezdá. Zrazu som si všimla Hlúčik študentom na kraji parkoviska. Bola tam aj...Angela? Čo tá tam robí. Podišla som bližšie.
Medzi študentmi sa utvoril priestor a ja som strnula na mieste.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 kikinka kikinka | 21. prosince 2009 v 19:38 | Reagovat

juuuuj, ja sa tak teším na pokračovanie  8-)

2 Clair-SB-ško Clair-SB-ško | Web | 22. prosince 2009 v 18:11 | Reagovat

BOMBA! Užasné! ešte chcem ešte! :-D  :-D

3 Kl@wdinQa:-* Kl@wdinQa:-* | Web | 22. prosince 2009 v 19:18 | Reagovat

:D:D:D...ja už asi viem čo sa stalo..ale nechcem to tu písať..ibaa...( má to niečo spoločné ss tým chalanom, ktorý bol s ňou na začiatku???:D),...bolo by to zlatéé...super:D.. waaww...ediiikk:D... jupíí..teším sa na ďalšiu kapitolku..takžee rýýchlo prosíím faakkt:D:D:D.. je to super!!

4 Basee‼Kris♥SB Basee‼Kris♥SB | Web | 26. prosince 2009 v 19:49 | Reagovat

už se nemůžu dočkat toho kluka:D:D:D

5 Roza Roza | Web | 27. listopadu 2010 v 21:25 | Reagovat

jupííí je tu Edík :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama