What happened? 9. kapitola

29. prosince 2009 v 16:30 | Ja |  What happened?
Dobre, dobre, dobre...bol to fóóór :D Sry:D je tu normálna, nudná a oničom 9. kapitola....dnes sa nemám na čo vyhovoriť, prčo je to také zlé...Prišla kríza! A nie len finančná!...myslím, že tá pôvodná verzia bola o čosi lepšia:D..aspoň čo sa konca týka xD ..má niekto nejaké nápady na pokračovanie? :D

What happened?

9.kapitola

Bella:

V domove moju zlomenú ruku našťastie už nikto nekomentoval. Už si za tie dve roky zvykli, že raz od času sa ukážem s nejakou tou sadrou. Ráno prebiehalo ako obvykle, len mi všetko o trochu dlhšie z tou sadrou trvalo. V noci som sa tiež moc nevyspala. Mohla za to moja zlomená ruka, ale len z časti. Stále mi zvieral žalúdok zvláštny pocit. Bála som sa, čo ma v škole čaká. Z jednej strany som sa bála, že to bol len sen, a že v skutočnosti tam nebol. A z druhej som dúfala, že to bol len sen. Že by sa ku mne takto nesprával. Ako by som bola vzduch, či nebodaj niečo horšia.

Pri mojom rozímaní som zabudla na čas úplne. A tak som vybehla pred vchod v diaľke som už len zazrela zadnú časť odchádzajúceho autobusu. Takže ma dnes opäť čaká cesta pešo. Vykročila som smerom ku škole, keď v tom sa spustil dážď. No super! Zanadávala som si. Kráčala som po mokrom chodníku. Musela som vyzerať ako zmoknuté kura. Doslovne. Práve v tom prechádzalo okolo auto. Neviem aké to bolo. No zjavne nemalo v pláne spomaliť, a už vôbec nie pred veľkou mlákou, ktorá bola na ceste pozdĺž chodníka. Samozrejme som to schytala v celej paráde. Aký debil?! Teraz som na sebe nemala ani kúska suchého miesta.
Dorazila som do školy zarovno so zvonením. Vošla som do triedy, kde ma mňa všetci pozerali akoby som vyšla z kanála. Pravdepodobne som tak naozaj vyzerala. Počas hodiny som sa všemožne snažila prehadzovať si vlasy tak, aby mi čo najskôr vyschli. Dážď za oknom postupne počas vyučovania ustal a tak isto vyschli aj moje vlasy.

Opäť sa blížil obed a sním aj obedová prestávka, jedáleň a v jedálni istá osoba. A toho som sa obávala. Čo uvidím v tej jeho dokonalej tvári? Bude tam zase ten hnev? Nenávisť? Alebo? Bude tam vôbec? Nesnívalo sa mi to?

Na chodbe som stretla Angelu a spolu s ňou som vošla do jedálne. Zobrali sme si obedy a išli si sadnúť k ostatným. Pohľadom som zablúdila k stolu na opačnej strane jedálne. V tom som započula moje meno.
"Bella. Čo to máš s tým Cullenom? Toho nového myslím, niečo sa pošuškáva o biológii. " začala Jessica. Nechápavo som sa na ňu pozrela.
"No vraj sa tváril, ako by si mu zjedla večeru...alebo si ho pichala kružidlom?" opýtala sa a stolom otriasal mierny smiech. Prečo mi to robia?
"Nie s TÝM Cullenom nemám vôbec nič!" Oborila som sa na ňu a nahnevane som odkráčala z jedálne. Čo to so mnou je? Nikdy som sa k nikomu takto nesprávala. Ale nahnevali ma. Nevedia o čo ide, tak nech to nechajú tak! Ale HA-HA, čakať od Jessici aby sa v niečom nerýpala... nemožné.

Sadla som si na lavičku pred školou. V stále mierne vlhkom oblečení mi bola trochu zima a tak som sa schúlila. Pritiahla som si kolená k sebe a hlavu položila na ne.
Za chvíľku som počula kroky približujúce sa ku mne. Neriešila som to. Až keď ma ten známy hlas oslovil. Bola to Angela. Kto iný?
"Bella čo je s tebou?" opýtala sa ma ustráchane.
"Nič" odpovedala som s hlavou stále položenou na kolenách.
"Ale no ta, vidím na tebe, že s tebou niečo je, odkedy prišiel ten nový správaš sa akosi divne."
pokračovala " mne to môžeš povedať, ja nie som Jessica." Usmiala sa na mňa. Áno vedela som, že Angela môžem dôverovať. A potrebovala som to niekomu povedať.
"Pamätáš sa Ang, ako som ti rozprávala o mojej minulosti?" prikývla.
"O tej, kedy som žila na ulici.." opäť prikývla, nechcela ma rušiť.
"A pamätáš sa aj na to, ako som to rozprávala o ňom?" opýtala som sa.
"Myslíš toho najlepšieho priateľa?" áno, najlepšieho...
"Áno, toho..." a mykla som smerom k školskej jedálni.
"Myslíš tým...?" opýtala sa neisto Angela.
"Áno, je to Edward Cullen, vtedy len Edward..." Na Angelinej tvári sa objavil prekvapený výraz. No hneď ho zamaskovala.
"To som netušila..to je mi ľúto? Neviem čo mám na to povedať"
"Vieš aj mne. Najskôr som bola prekvapená, vystrašená, keď som ho prví krát zbadala. Preto som vtedy zmizla na záchody." Musela som sa tomu pousmiať. Schovávať sa na záchodoch.
"Potom som bola šťastná, že ho znova vidím. No on sa ku mne správa ako by som bola vzduch. Vlastne on sa ku mne správa ako by som bola nič, akoby som ani neexistovala." Ostali sme obe ticho. Angela ma objala a ešte chvíľu sme tam len tak sedeli.
"Vieš, ešte si pamätám na časy keď sme sa s ním smiali na ľuďoch akým je teraz on, nechutne bohatým, čo jazdia na drahých autách a na ostatných pozerajú akoby z vrchu. A teraz? Je jedným z nich. "
"Už musíme ísť Ang." Povedala som potichu po chvíli.
"Si si istá?" opýtala sa ma.
"Áno je to v pohode. Musím si len zvyknúť, že nič nebude tak ako kedysi."
Obe sme sa postavili a kráčali smerom do budovy.

Nasledovala biológia. Nevedela som, ako sa budem správať. Ako sa on bude správať. Mám ho skúsiť opäť osloviť? Radšej nie. Alebo?
Na chodbe sme rozlúčili s Angelou a ja som vošla s malou dušičkou do učebne. Zatiaľ tu nebol. Sadla som si na miesto a pripravila som si veci. Nechcela som myslieť na to, čo bude.
Zazvonilo. Po chvíli vošiel učiteľ a začal hodinu. Že by aj dnes meškal? Nie. Celú hodinu sa neukázal. Zadívala som sa na prázdne miesto vedľa mňa. Oslepilo ma nejaké svetlo. Slnko? Zvláštne, ako sa to počasie každú chvíľu mení...


 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kl@wdinQa:-* Kl@wdinQa:-* | Web | 29. prosince 2009 v 16:58 | Reagovat

waaa!!:D... jees... že si to zakončila správne.. myslela som si.. žee prečo tu sú dve 9.kapitoly:D.. ale bol v tom háčik..toto je lepšie zakončenie...:D.. leboo tam som sa chytila až za hlavuu:D.. nerob také stresyy:D... leboo sa tu zbláznim:D... takžee..kapitola super!... chcem povedať žeee... to bolo úžasné.. a že sa strašne teším na to, ako budeš pokračovať...:D:D:D.. takžee rýchlo next chapter!!:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama