What happened? 60. kapitola + Epilóg

24. července 2010 v 21:30 | Gaudi |  What happened?
A je to tu! Neuveriteľné, ale WH naozaj dospelo k svojmu zdarnému (pre niekoho možno aj nie) koncu. Teraz by to chcelo asi napísať pár sentimentálnych slov. Ale na to ja vážne nie som :D Jediné čo k tomu môžem dodať je, že podľa môjho názoru to išlo pomaly, ale isto dole vodou. No, ale som celkom potešená skutočnosťou, že sa mi podarilo dopísať nejakú poviedku až do konca. Až teraz mi vlastne dopína, že je tomu koniec... fňuk. 

Ale ešte musím predsa len niečo dodať. Chcem sa z celého srdca ospravedlniť jednej osôbke, ktorú som touto kapitolou, alebo skôr epilógom vytočila do nepríčetnosti. Prepáč Dadush/Chelsea (ale som rada, že som už dnes medzi živými, teda aspoň dúfam, že to videjko zapôsobilo xD) A hrozne moc ti ďakujem, že si strpela tie občasné otravné poznámky na ICQ a mordovala sa so všetkými absurdnými chybami v kapitolách. Thank´s so much! Cmuk! 

Ale okrem toho ďakujem všetkým vám, ktorý ste mi zanechávali krásne komenty. To je asi vec, ktorá dokáže pri písaní popohnať zo všetkého najviac. Ďakujem, že ste sa akosi ocitli na tejto stránke a odhodlali sa k tak závažnému kroku ako bolo prečítanie WH :D A hlavne ďakujem za vašu trpezlivosť a oddanosť až do posledného dielu! ĎAKUJEM!

WH


60. kapitola

Alice:

Práve som sedela na našej koženej pohovke v objatí mojej lásky, keď sa odrazu vchodové dvere rozleteli.
"Nazdar rodinka!"
snažil sa vtipkovať Emmett, ktorý sa spolu s Rose práve vracal z lovu. Mohli sme byť pre pokoj v rodine všetci šťastný, že rozrazil len vchodové dvere a nevybral si to priamo cez sklenenú stenu, ako minule. Emmett má stále snahu priniesť do domu trochu zábavy alebo aspoň rozptýlenia, hoci to bol takmer nadupírsky výkon. Jediná Esme mu jeho pozdrav opätovala, zjavne potešená miestom jeho vstupu.
Carlisle bol ako obvykle zavretý vo svojej pracovni, kde študoval svoje najnovšie prípady.
Jasper mu len jemne kývol hlavou a ďalej sa venoval zapnutej televízii a mojím vlasom. Emmett sa so žuchnutím zvalil na sedačku vedľa nás až sa pod ním prehla. Rose si sadla vedľa a zahĺbila sa
do kopy módnych časopisov, na ktorých ako zvyčajne len bezducho prevracala stránku za stránkou. Tak ma napadlo, že sme dávno nevyrazili na nejaké väčšie nákupy. Už to totiž nebývalo čo kedysi.


Ale len čo som chcela vysloviť svoj nápad nahlas, obraz dokonalej rodinnej idylky mi zmizol spred očí. Namiesto toho ho vystriedalo šero, tma, neurčité obrazy.
"Alice, láska, si v poriadku?" začula som akýsi vzdialený hlas. Hneď na to som sa ocitla opäť doma. Pred očami som tento krát mala ustaranú Jasperovu tvár. Musel vycítiť moje zmätené pocity.
"Čo si videla?" opýtal sa, pričom sa snažil znieť pokojne. Len vďaka jeho schopnosti som ešte nepodliehala panike.
"Ja neviem, nič určité."
Vyslovila som po pravde.
"Takéto vízie som mávala , keď som sa snažila zamerať na Edwarda." Objasnila som nakoniec svoju teóriu.

Zatiaľ sa okolo nás zhromaždila celá rodina. Všetci napäto počúvali, čo zo mňa vylezie.
Opäť som sa pokúsila zamerať na Edwarda, ako už niekoľkokrát predtým, no neúspešne. Avšak tento krát to bolo o čosi horšie. Už som nevidela ani len tie neurčité obrazy. Nevidela som nič.

"Alice." Oslovil ma už zjavne znepokojený Jasper.
"Alice, čo sa deje?" tentoraz to bol už Carlislov vážny hlas.
"J-ja neviem" podarilo sa mi zo mňa dostať, keď sa odrazu obraz zmenil.
Videla som náš dom. Pred jeho vchodom stála postava práve stláčala zvonček na dverách.
"Otvorím" ozvala sa Esme, keď sa ozval zvonček v tom istom okamihu.
"Poštár." Oznámila som nevzrušene napätým tváram zhromaždeným okolo mňa.

"Alice, čo presne si videla?" Vrátil sa Carlisle k téme.
"Ja neviem, vážne. Bolo to ako keď som sa zameriavala na Edwarda. Nič určité a nakoniec aj to málo zmizlo." Na posledných slovách sa mi zlomil hlas. Netušila som, čo to všetko znamená. Na to najhoršie som nechcela ani len pomyslieť.

"Účty, účty..." opakovala potichu Esme, keď sa prehrabávala čerstvou poštou.
"Čo je toto?" opýtala sa pre seba, keď narazila na ďalšiu obdĺžnikovú obálku orámovanú trojfarebnými pásikmi.
"Expresná zásielka?" vyslovila.
"Ale je to v taliančine." Čudovala sa ale prehovorila už ku všetkým.
"Volturiovci?" zapojil sa do toho Carlisle.
"Bella!" skríkol Emmett. Pri jeho prvej inteligentnej 'vete´
po dlhej dobe všetkým naskočili na tvárach úsmevy.
Bleskovo sa všetci zhromaždili okolo Esmé, tak ako boli ešte pred sekundou okolo mňa. Všetci nedočkavo čakali, kým to otvorí. Po rozlepení obálky vytiahla menšiu obdĺžnikovú kartičku a začala čítať.

"Isabella Marie Swan Volturi & Edward Anthony Masen Cullen (pozn autora: dlhšie mená už mať vážne nemôžu :D)
vám s radosťou oznamujú, že dňa..." Esmé kartičku prekvapene dočítala a na ostatných prítomných nebolo badať ani náznak pohybu. Všetci vrátane mňa boli zmätení. To je nejaký nepodarený žart? V tom sa však opäť ozval zvonček pri dverách.

"Alice?" overovali si tento krát, avšak ja som pri dverách nikoho stáť nevidela. Len som mykla plecami. Čo sa tu dnes deje? Keď sa však k dverám nikto nepohol, vybrala som sa k nim pomalým krokom ja. Cítila som dotyk Jasperovej ruky na svojej. Jedným pohľadom som sa ho snažila upokojiť. Veď je to len zvonček!

Keď som však dvere otvorila, hoci som upír, nohy ma prekvapením takmer neudržali.
Medzi dverami stále Bella, krásna ako vždy, no nevídane s úsmevom od ucha k uchu.
No čo ma prekvapilo ešte viac bola vysoká postava v podobe môjho strateného brata držiaca na rukách malú Renesmee.

"Alice?" oslovila ma Bella.
"Môžeme ísť dnu?" opýtala sa zahanbene. Ja som však stále nebola schopná nijakej reakcie. Odstúpila som od dverí a umožnila im tak vstup.
"Ahojte." Pozdravili nesmelo a pomaly vstúpili dnu.

Bella:

Spoločne sme vstúpili dnu, kde nás čakalo päť prekvapených tvári. Nikto sa ani nepohol. V prvej chvíli som si dokonca myslela, že nás odtiaľto vyhodia. Predsa len, obaja sme ich pred nejakým časom bez slova opustili. Mali by na to plné právo. Mrzelo by ma to, poriadne. Už len kvôli Nessie. Veľmi sa na nich tešila.

Všetky obavy však napokon opadli, keď som sa odrazu ocitla vo vzduchu.
"Emmett." Smiala som sa.
"Sestričkááá vitááj!" hulákal na celý dom.
"Aj ty stratený brat!" zvolal na Edwarda. Odrazu som bola na zemi, našťastie, a domom sa ozýval radostný detský smiech. Smiech a...  vrčanie? Emmett totiž zodvihol obidvoch naraz, na čo sa smiechom otriasal už celý dom. Vrátane mňa. Nakoniec ich po znásobujúcom sa vrčaní vychádzajúceho z môjho snúbenca pustil a opäť sme všetci putovali z jedného náručia do druhého. Bol to neskutočný pocit, vidieť moju starú rodinu celú pohromade.





Epilóg


Bella:

Vzduchom sa ozývali prvé tóny klavírnej skladby a slnečné lúče sa snažili kde tu pretlačiť cez mohutné oblaky. Vládla tu napätá atmosféra, plná očakávania. Takmer celá Cullenovská rodina vrátane mňa zaplnila prvý rad bielych stoličiek. Ľavú stranu zapĺňala kráľovská trojica spolu s pár ďalšími členmi gardy. Všetci prítomný krkolomne otáčali hlavy smerom dozadu. Bol to tak zvláštny okamih.
Pred skoro tridsiatimi rokmi som prežívala niečo podobné. Hoci aj ja som si priala komornejšiu svadbu, v prítomnosti celej Volterry to bolo nemožné. Je to už tak dávno, čo sme si s Edwardom povedali svoje áno a naša láska ani trochu nepoľavila. Občas sa mi zdá akoby to bolo presne naopak, akoby bola každou chvíľou silnejšia a silnejšia, ak to vôbec ešte bolo možné. To isté platilo aj na moje dve rodiny. Bolo zaujímavé sledovať spoluprácu dvoch najväčších upírích klanov pri príprave svadby.

Keď som tým poverila Alice s Jane a Heidi, boli ako vo vytržení. Popravde, s Edwardom sme ich museli ohľadom niektorých záležitostí dosť krotiť.
V tej dobe sa sídlo Cullenovcov na pár týždňov presunulo do Volterry. Po svadbe Carlisle objavil ďalšie menšie daždivé mestečko, kam sme sa spoločne presťahovali. Volterru sme však stále navštevovali v pravidelných intervaloch. A jedna taká návšteva spred dvoch rokov sa nám stala osudnou. Spočiatku som bola riadne vyvedená z miery, prekvapená a priznám sa aj naštvaná, no keď sa teraz pozriem na Demetriho stojaceho pred oltárom ako s čistou láskou hľadí kamsi na koniec uličky utvorenej z vyzdobených stoličiek , môžem mu vynadať maximálne za to, že sa k tomuto kroku odhodlal až po tak dlhej dobe. Neuveriteľné, ako detské priateľstvo a pubertálne nezhody prerastú do tak silnej lásky.

Nessien rast sa zastavil pred pár rokmi, keď dosiahla dospelého výzoru. V tej dobe si boli s Demetrim neustále vo vlasoch.
Niekoľkokrát dokonca odmietla návštevu Volterry.
Nemohla zniesť neustále Demetriho narážky a doberanie si jej. To jej jej ješitná povaha nedovoľovala zniesť. Až jedného dňa nastal zlom. Neviem presne kedy to bolo, keďže sa nám s tým priznali až po určitej dobe. V dobe, keď to bolo každému jasné na prvý pohľad.

Odzneli prvé tóny Wagnerovho pochodu a na konci uličky sa v terasových dverách objavila nádherná princezná v jednoduchých bielučkých šatách s ovinutým ramenom okolo ramena princovho. S tým rozdielom, že tento princ bol môj. Bolo až neuveriteľné sledovať, ako otec, výzorovo rovnako starý, vedie svoju dcéru pred oltár. Boli si tak podobní.

Pomalým krokom prispôsobeným skladbe sa blížili k svadobnému oltáru uprostred altánku. Edward s úsmevom na perách, no s varovným pohľadom položil ruku našej dcéry do rúk budúceho zaťa, Demetriho. Ten od nej neodtrhol zrak, až pokiaľ nepovedal svoje áno, pričom sa obaja vrhli do vášnivého bozku. Cullenovskou záhradou sa ozval mohutný potlesk. Len Emmett odniekiaľ vyhrabal zvonec a príbehu bol koniec.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 24. července 2010 v 22:25 | Reagovat

Kurník, nevyšla mi hviezdička :D Ale nevadí, takže je už naozaj koniec?? :-O Bolo to naozaj krásne a tento príbeh mi bude chýbať. Teraz naozaj plačem, ale nie kvôli tomuto. Musím však uznať, že ten koniec ma fakt dostal. Demetri a Reneesme?? Si deláš prdel?? :D :D Ale nie, ja len, že som to nečakala :-) Dúfam, že čoskoro pribudnú ďalšie príbehy, ktoré budú ešte lepšie ;-)

2 Chelsea | sister site Chelsea | sister site | Web | 25. července 2010 v 10:28 | Reagovat

ospravedlnenie sa prijíma :-*

3 KlaudinQa :) KlaudinQa :) | Web | 25. července 2010 v 12:06 | Reagovat

čítala som to už včera ale zabudla som nechať koment:
bolo to úžasné.. Súhlasím s Aiko.. nevedela som že renesmee bude s demetrim ??? ha?? :D prekvapko?
ale úžasná poviedka.. vžday som ju čítala rada .. a je mi smutno že je už koniec.. no dúfam že v písaní budeš pokračovať..a že vymyslíš ďalšiu poviedku.. že?? :D prosím nech to je tak... lebo super píšeš :D ale fakt škoda že je už koniec :(

4 Lexie Lexie | 25. července 2010 v 20:23 | Reagovat

nemám čo dodať. Všetko bolo asi už povedané :-) Tiež mi táto poviedka bude chýbať, ale teším sa aj na ďalšie tvoje FF -ky ;-)
Teším sa zase na niečo nové 8-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama