Sarcastic Love - Prológ

4. srpna 2010 v 16:19 | Gaudi |  Sarcastic Love
Huh, ako vidíte je tu "dlho očakávaný" prológ k mojej ďalšej poviedka. Mám ho napísaný už nejakú tú chvíľu, ale stále som váhala, či ho sme dať, ani neviem prečo. Nakoniec som sa rozhodla, že to tu aspoň týmto zaplním, keď tento týždeň nepribudne žiaden diel MTVM. 1. kapitolka je s časti napísaná, ale netuším kedy ju dokončím... chcela som dnes, ale dnes je čudný deň... človek je tvor strašne divný, na jednej strane by sa mal z istých vecí tešiť, z tej druhej má z toho depku... celá ja :/ a keď sa s tým ani nemám komu vykecať... ách jaj... ale hádam vám tento môj monológ nepokazí pohľad na túto poviedku, určite by totiž nemala byť depresívna, aspoň zväčša nie :)

SL


Prológ

Bella:

"Ach! Do frasa! Akým štýlom mám asi tak zatvoriť tento poondiaty kufor?" nadávala som v tichosti v mojej izbe, pričom som už vyskúšala všetky zaručene ´overené´ metódy, ako to urobiť. S hlasným žuchnutím som dopadla na zem a čudovala sa, že stále drží ako tak v celku.
Po tých ranách o stenu, o posteľ a po mojej váhe skákajúcej po ňom sa tomu celkom čudujem.

"Bella? Si v poriadku?" ozval sa zospodu ustráchaný hlas mojej mamy.
"Áno, áno som." Skríkla som naspäť, pričom som sa opäť snažila nájsť nejaké vhodnejšie usporiadanie mojej batožiny. Nechcela som aby sem opäť vošla s kázaním, že toľko vecí na pár dní strávených v dovolenkovej destinácii vážne nepotrebujem.
"Bella" Neskoro, povzdychla som si.
"Bella, prosím ťa čo to tu vystrájaš?" zhrozila sa mama nad prázdnym kufrom a mňa zahádzanou všetkým vecami z neho.
"Nedá sa zatvoriť." Priznala som nakoniec zničene.
"Vieš, Bells, nie každá mladá dáma v tvojom veku si berie na dovolenku toľko kníh čo ty." A je to tu opäť.
"Ale mami, o tomto sme sa už rozprávali. Nechcem túto tému načínať opäť." Snažila som sa ju nenápadne vypratať z mojej izby.
"Áno, áno viem, musím si vážiť toho že si tak ochotne súhlasila ísť s tvojimi fotrovcami na dvojtýždňový dovolenkový pobyt. A čo by si asi tak robila celé dni na pláži... jediný spôsob ako to celé pretrpieť je..."
"Ja som nepovedala pretrpieť!" obhajovala som svoju reč, s ktorou René tak bravúrne napodobňovala moje vystúpenie spred troch dní.
"... zahĺbiť sa do neobyčajne zapletených životov nejakých fiktívnych osôb." Pokračovala a moje námietky si vôbec nevšímala.
"Ja som len myslela, že by si tam mohla tráviť čas aj iným spôsobom. Napríklad trochu, trochu..."
"Trochu čo?" zasekla sa, ani ona sama nevedela, čo odo mňa vlastne chce. Musela som sa nad tým pousmiať, ako sa sama dostala do tejto slepej uličky. Viem čo chcela povedať. Chcela tým povedať, že si mám niekoho nájsť. Ale jej úlohe matky nepríslúšalo navrhovať mi niečo také, hlavne keď celý život vehementne tvrdila, aké je to nezodpovedné, vrhať sa do vážneho vzťahu v mladom veku. Hoci sa mi zdá, že až na malé každodenné škriepky im to s otcom celkom vyšlo.

" Nooo, trochu... byť trochu spoločenskejšia." Elegantne sa z toho vymotala, ale v podstate nepovedala nič, čo by som si
nemyslela.
"Mami." Zdôraznila som.
"Chceš zas začínať? Kedy odchádzame?" musela som ju prerušiť, pretože ak by zas začala o mojej nespoločenskosti a uzavretosti, boli by sme tu ešte najmenej týždeň. A čo ja môžem za to, že sa nepustím hneď do reči s každým koho stretnem? V tomto si s mamou vôbec nie sme podobné. Tá v tomto meste pozná snáď históriu a vzťahy každej jednej rodiny. A vôbec, nie je nič jednoduché, byť spoločenská v takomto zapadákove. Všetci vaši spolužiaci sú takmer celé mesto.

"Nie, nie, máš pravdu. Za štvrť hodiny nech si dole." Prerušila moje myšlienkové pochody a vykradla sa z izby. S povzdychnutím som sa zvalila na zahádzanú posteľ a pozerala sa do stropu. Alebo skôr do blba. Opäť som sa chtiac-nechtiac začala zaoberať svojim životom. Viem, že René má pravdu. Ale čo mám s tým urobiť? Nie som ako ostatné baby v mojom vek. Nikdy som nebola rovnaká, ako moji rovesníci. Vždy som obdivovala ostatných, ešte aj keď som bola také malé deco. Pamätám sa na Jessicu, ako za hocikým prišla, povedala: "Ahoj, ja som Jessica, budeme sa spolu kamošiť?" a hneď mala okolo seba hŕbu iných deciek. Ja som také niečo nikdy nedokázala. A ani teraz. Netvrdím, že som imúnna voči chalanom. Netvrdím, že by sa mi žiaden nepáčil, no neviem za nimi prísť a jednoducho ich požiadať o rande, či niečo iné. Pripadá mi to... trápne? Ja neviem. Asi som sa mala narodiť v inej dobe. V dobe, keď toto všetko bolo na mužoch. Oni museli dámam dvoriť. Ale čo ak by som sa ani tam neuchytila? Čo ak by som nikomu ani
v tej dobe nepadla do oka? Ostala by som úplne na ocot a rodinu by to položilo. Teraz aspoň môžem tvrdiť, že chcem byť single.

"Bella! No ideš?" vyrušil ma z rozjímania nejaký hlas. Tento krát to bol ocko. S vyvalenými očami som pozrela na budík vedľa postele a zistila, že tých pätnásť minút je dávno preč.
"A-áno, hneď som tam!" skríkla som z s hlavou vystrčenou z dverí späť dole.
"Nemám ti zniesť tie kufre?" opýtal sa opäť. Kufor!
"Do kelu!" zanadávala som asi príliš hlasno, keďže sa opäť ozvala odozva.
"Bella, zlatko, si už dúfam zbalená, nie?" mamin hlas s podtónom varovania.
"J-jasné, hneď som dole!" zvolala som na oboch a rýchlosťou blesku hádzala všetko opäť do kufra. Knihy na jednu stranu, hygienické potreby na druhú a oblečenie som z postele schmatla oboma rukami a voľne pohodila na všetko v kufri. No čo, aspoň sa nič nerozbije.
Akoby zázrakom sa mi kufor podarilo zapnúť. Nechápem. Nabudúce už aspoň viem, akým štýlom sa budem baliť. Dúfam však v jediné, že sa mi ho podarí vyhádzať skôr, ako sa k nemu dostane mama.

V tej istej rýchlosti som prebehla izbu a do príručnej tašky hádzala všetko čo sa mi dostalo pod ruku. Už už som chcela plne naložená opustiť izbu, keď v tom sa čosi vedľa postele zablyšťalo. A sakra! Teba by som tu bola zabudla, môj miláčik! Čo by som si bez teba počala? Ovešaná všetkým možným aj nemožným som sa vybrala po moju mp4 plne napráskanú obľúbenými skupinami, no čo čert nechcel...
"Auuu!" skríkla som opäť a len-len že som sa so všetkými tými vecami nezosypala opäť na zem. Vlastne sa čudujem, že sa mi to doposiaľ nepodarilo. Pre istotu som zo seba zložila všetko to závažie a krívajúcim krokom s napuchnutým malíčkom som sa konečne dopracovala k nočnému stolíku, na ktorom môj poklad ležal. Neviem, kto kedy vymyslel hranaté postele! S úľavným vydýchom, že už mám dúfam všetko som si opäť prehodila tašku cez rameno, kufor zobrala do ruky a konečne som sa chcela vymotať z izby. No samozrejme. To by sa však tie dvere nemohli samovoľne otvoriť asi pol centimetra pred mojím nosom! No, až tak samovoľne zas nie.

"Oh, Bells, si v poriadku? Daj to sem." Bol to Charlie a pokúšal napomôcť mojej už aj taj chabej rovnováhe tým, že mi z ruky vytiahol kufor. Fajn, teraz som naklonená už len na jednu stranu. Skoro ako Titanic. Nie, vlastne nie, ten sa v polke rozpolil. No to by mi ešte tak chýbalo.

Nakonies sa mi podarilo z domu dostať len s jedným potknutím a konečne sme sa všetci zdarne naukladali do otcovho policajného auta. Za volantom však tentoraz nesedel on, ale jeho kolega. Mal ho odviesť späť, aby sme ho nenechávali trčať dva týždne pred letiskovou halou v Seattli. Tiež sme nemohli ísť lepším dopravným prostriedkom ako je policajné auto. René sa na mňa pozrela so zhovievavým úsmevom a Charlie zavelil.
"Smer Bahamy!"
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 4. srpna 2010 v 16:27 | Reagovat

jj je to pekne napísané máš talent... 8-)

2 MisS°N° MisS°N° | Web | 4. srpna 2010 v 16:30 | Reagovat

Jdu si to přečíst:-)

3 Aiko Aiko | Web | 4. srpna 2010 v 16:56 | Reagovat

Začína to vtipne :D Som zvedavá čo z toho nakoniec bude :-)

4 Aiko Aiko | Web | 4. srpna 2010 v 19:43 | Reagovat

ahoj, chcem dať na blog ikonky mojich Affs, tak sa ťa chcem spýtať, čo chceš  na ikonku, alebo mi pošli obrázok na tento e-mail: veronqa187@azet.sk. Ďakujem vopred :-)

5 Deedou Deedou | Web | 4. srpna 2010 v 19:47 | Reagovat

jůů skvěly, konečně něco s Bellou :D...a Edward se tam objevi, vid? :D no už podle obrazku by mi to mohlo byt jasny:) těšim se na 1. kapitolu:)...strašně se mi líbí ten začatek:-D ...a na Bahamy? no to se někdo ma:D

6 Wendulka Wendulka | Web | 4. srpna 2010 v 21:17 | Reagovat

Ahojky, vidím, že tvá grafika je skvělá, a tak jsem se chtěla zeptat, jestli by ses nechtěla stát součástí našeho grafického týmu, pokud by jsi měla zájem, tak se mrkni tady: http://copyrights.blog.cz/1007/hleda-se-graficky-tym
Měj se krásně, paaa :o) A doufám, že se k nám přidáš, bylo by to skvělé :))

7 Deedou Deedou | Web | 5. srpna 2010 v 18:04 | Reagovat

promin, že jsem neodepsala dřív:(...měla jsem docela dobrej den a co ty?:)...a co dneska?:D...ja se dneska valim doma, docela nuda:D, ale asi v 8h se pro mě staví kámoška a jdem aspon na chvili pokecat:-)

8 Ell Ell | Web | 5. srpna 2010 v 19:46 | Reagovat

Ahoji,zatím jsi nám toho moc neprozradila. Jde ale vidět, že i obyčejné balení kufrů může být zábavné a popsané zajímavým způsobem. Budu vyčkávat na další díl :-)

9 karolin.a karolin.a | Web | 5. srpna 2010 v 20:55 | Reagovat

ahoj.. ještě lay upravuju apod. ..není eště zcela hotový.. ale kdy si domluvgená s Dadush že bys to nastavila?..

10 KlaudinQa :) KlaudinQa :) | Web | 6. srpna 2010 v 17:42 | Reagovat

ej háá!!! :D úúžasnéé fakt!! už sa teším na kapitoly!!! :D čím skôr prosíím rýýchlo.. :D aké je to príjemné čítanie..také veseléé :D:D

11 Ronnie Ronnie | Web | 1. října 2010 v 18:58 | Reagovat

pekná poviedka, začalo to zaujímavo! idem sa pozrieť aj na ďalšie diely! :-)

12 Roza Roza | Web | 27. listopadu 2010 v 19:50 | Reagovat

juuu, je to super, moc sa teším na pokračovanie, už aj na to letíííím :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama