Sarcastic Love - 4. kapitola

24. října 2010 v 20:00 | Gaudi |  Sarcastic Love
Po dlhej prestávke som vypotila ďalší diel, malo to byť trošku vtipné, ale asi je to skôr nepochopiteľné :D No čo narobím... komenty akéhokoľvek druhu potešia :)

SL

Smaragdové more ma vtiahlo do svojich hlbín, odkiaľ nebolo návratu späť. Ucítila som jemný dotyk na svojej brade a samovoľne sa začala približovať vpred.

4. kapitola

Bella:

"Ahaho, tak Edý si konečne napichol nejakú slečinku!"
"Uhm," zabehlo mi. V tom istom okamihu som stála na rovných nohách dva metre od miesta činu. Respektíve nečinu.
CSI Miami zasahuje. Horattio si skladá okuliare a hádže zaujatý pohľad. Ehm, k veci. Kde to vlastne som? Obzrela som sa okolo seba. Tma, slnečníky, palmy, piesok pod nohami. "Ááá," skríkla som, niečo studené sa mi obtrelo okolo nôh. Uf, voda, more... Pláž! Osvietilo ma. Pláž, pláž, pláž... čo znamená pláž? Pláž, voda, piesok, tma, romantika, Edward! To guľaté položené na krku, čo sa nazýva hlava, som otočila smerom odkiaľ som odskočila. A naozaj. Bol tam. A jeho kumpáni tiež. Zhlboka, až mi skoro zabehlo, som sa nadýchla a vydala sa späť k nim.
"Bella? Si v poriadku?" Opýtal sa ten dokonalý, omamný hlas. Samozrejme zlato, ako by som s tebou mohla nebyť v poriadku? Kravina. Jasné, že nie som v poriadku!
Tí jeho... ani na meno som im nevedela prísť (ktoré vlastne ani nepoznám)... nás vyrušili v tak inkriminovanej situácii! No nič...
"S-som," vykoktala som zo seba nezrozumiteľne.
"Ehm." Začula som odkašlanie niekoho z prítomných. Čo sú tu všetci na liečení priedušiek?!
"Skoro by som zabudol, Bella, toto je Tom,"
ukázal na vyškereného blondiaka, "toto Fred," pokračoval na menšieho zmrda s nepríjemným úškľabkom, " a nakoniec Chuck." Dokončil. Ten posledný vyzeral asi najlepšie, okrem Edwarda, samozrejme. Ale ani jeden z tých chalanov nebol na zahodenie. Čo je toto za miesto?
"Bella." Odpovedala som pridusene. Toľko mužskej spoločnosti. Nečervenaj sa! Bella, potrebuješ prevýchovu... povzdychla som si. Sklapni! Ale už toho mám dosť schiza!

"Teší ma," odpovedali unisono a ku mne sa načiahli tri ruky. S rozpakmi som očami preskakovala z jednej na druhú a na tretiu, no ruku som nepodala ani jednému.
"Tak, Bella. Myslím, že sa zajtra vidíme. Dúfam v to." Pri posledných slovách stíšil hlas, až sa mi rozbúchalo srdce. Zdalo sa mi, že sa jeho úsmev rozšíril. Blbosť. Svojich kamošov súril vpred, nevyzerali príliš nadšene, no on sa netváril moc ústupčivo.


To bol deň! Akoby zázrakom som s mojou vernou spoločníčkou súhlasila. Ležala som na bielom posteľnom prádle a čumela do blba. Vlastne do stropu, na ktorom bolo nezvyčajne veľa zaujímavých nerovností.
Naši sa vrátili chvíľku po mne, pýtali sa ma, kde som bola a čo som robila. Nezaujato som im odpovedala a ponorila sa do ríše snov.

***

"Áááá!" Iné citoslovcia nepoznáš? Frflalo opäť moje druhé otravnejšie ja. Môžem ja za to, že ma pri takýchto stresujúcich situáciach iné písmenko ako á nenapadá? Ale dobre, odteraz skúsim kričať b.
"Bbbbb!" Zakričala som vyľakane, keď som na svojom lýtku ucítila chladný dotyk. Voda okolo mňa sa mierne zvlnila a vedľa mňa sa vynorila bronzová hlava.
"Bella, neblbni, to som len ja." Ozvalo sa mi pri uchu. Ááách! Teraz je tam aj ch! oponovala som svojej schize skôr, než stihla namietať. Keď ten hlas bol tak dokonalý...
"Edward?" Vyslovila som jeho meno skoro ako otázku. Tak vznešené...
"Áno." Zasmial sa môjmu rozpoloženiu. No tak počkať! Mne sa nebude nikto smiať!
"Čo tu robíš?" Opýtala som sa s miernym podráždením, predsa len sa naňho nedalo príliš hnevať.
"Hmm, dovolenkujem?" Oponoval s úškľabkom. No hej, to je pravda.
"Vieš včera..." začal, no vetu nedokončil. A ja som tak tŕpla čo bude nasledovať!
Nehýbala som sa, stále som ostávala v pôvodnej relaxačnej pozícii s bradou opretou na rukách na kraji bazéna.
Cítila som to. Cítila som jeho svieži dych na mojom ramene. To robí ten Winterfresh! Teraz čuš! Zimomriavky som mala po celom tele.
Stále som sa nehýbala. Snažila som sa silou vôle utíšiť splašený tlkot srdca, no nič nepomáhalo.
Chlad na mojom pleci sa zdvojnásobil. Niečo príjemné sa mi obtrelo o pokožku. Málinko som pootočila hlavu tým smerom a moje pery sa v ten moment ocitli na tých jeho. Aký podraz! V prvom memente som nechápala, čo sa deje.
No keď som na nich ucítila pohyb, pridala som sa. Išlo to samé. Bolo to tak neskutočné. Neverila som, že je takéto niečo možné. Kde to som? Obláčiky, anjeličkovia... to bude nebo!
Priala som si, aby táto chvíľa neskončila. Ale ako na just sa musím vždy zobudiť!
Odtiahol sa odo mňa na minimálnu vzdialenosť pričom stále neprerušoval náš očný kontakt. Smaragdové žilky vypĺňali celé jeho dúhovky.
Bol to tak hypnotizujúci pohľad.
Úsmev od ucha k uchu presne kopíroval ten môj. Nebyť uší, asi by som mala trhlinu okolo hlavy. Pozorne som skúmala každú bunku na jeho tvári, dokonalé ostré kontúry. Len jeho úsmev akoby pohasol. Na čele sa mi usadila starecká vráska, ako som sa snažila prísť na to čo sa deje. Kde je
zas ten Horattio, keď ho človek potrebuje?

S napätím som nasledovala jeho pohľad, keď prerušil náš očný kontakt.
No do riti! Opät zhoda! Hlboký nádych a šup pod vodu. Toto by naši vidieť nemuseli. Hlavne nie mňa. Takto pokaziť tento moment. Na to majú niektorí
ľudia talent. Čo takto skúsiť talentmániu? Juhuhú, naša rodina bude bohatá, keď vyhráme!
Snažila som sa nevnímať svetoborné nápady môjho ja a rukami-nohami sa dostať nenápadne preč z toho miesta. No ten šplechot asi moc nenápadný nebol. Nevadí, konečne som sa dostala do bezpečnej vzdialenosti pod menší vodopád pod umelou skalou. Vyčerpane som sa vynorila a konečne sa mohla nadýchnuť. To bolo o chlp.
"Bella? Kde si? Hľadáme ťa už hodinu!" zakričala na mňa mama z mostíka. Nevyzerala nijak rozrušene. Fajn, infarkt zažehnaný.



"No čo to tu máme?" Pohmkávala som si do rytmu Waka waka a prehrabávala sa v skrini. "Toto nie, ani toto, toto už vôbec." To nemá cenu. S povzdychom som sa natiahla po bielych šortkách a modrom tielku. Tešila som sa na večer. Presne som vedela, kam budú moje kroky po večeri viesť. Rukou som ešte pár krát prehrabla zachlpené vlasy, nech majú aký taký tvar a vybehla za našimi z von z izby.

Pri večeri som všetko hltala ako zmyslov zbavená. Jasné, že sa to nezaobišlo bez toho, aby som sa
pridusila.

"Na, Bella, napi sa," podávala mi mama svoj pohár s červeným vínom. S pozdvihnutým obočím som ju sledovala, neprestávajúc sa dusiť.
"No čo, ty si svoju Colu už dopila, chceš sa tu dusiť celý večer?" Nie, to veru nie. Chňapla som po jej pohári a poriadne si uhla. Jeden glg nič nespraví.

"Môžeme vyraziť dámy?"
Čože to? No to teda nemôžeme. S napätím som sledovala vstavajúcich rodičov a vymýšľala výhovorku.
"Bella, ty nejdeš?" Opýtala sa mama prekvapene.
"Musím?" Nahodila som výraz á lá ranené šteňa. To väčšinou zaberie. A že aj zabralo!
"Neprežeň to prosím ťa s tými žúrmi, dobre?" Smial sa otec. Ha-ha! Sledovala som ich, až pokiaľ nevyšli z dverí do nočných ulíc a začala röntgenovať okolie. Celkom som si vydýchla, keď som ho nikde nevidela. Ani jeho, ani tie ďalšie nepodarky. Ešte som akosi nebola psychicky pripravená. Pri každej jednej myšlienke, ktorou som zavadila o dnešné poobedie sa mi tep zrýchlil o dvesto percent.

Z každej strany na mňa doliehalo štrnganie príborov, ľudský bľabot a smiech. Rozhodla som sa staviť na včerajšie miesto. Bol tam včera, stretnem ho aj dnes. Len čo som vykročila tým smerom, zarazila som sa. Narazila som na poklad. Bol tam, kráčal smerom z pláže a nebol sám. Spoločnosť mu robili jeho kamarádičkovia a niekoľko opálených dievčat v úzkych topoch a minisukniach.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tvé SB IvušQa :-* Tvé SB IvušQa :-* | Web | 24. října 2010 v 20:23 | Reagovat

ďakujem ti za spriatelenie :))
P.S : táto kapitola je krásna! :)

2 Aiko Aiko | Web | 24. října 2010 v 20:40 | Reagovat

:D :D :D D: Bože, ja sa tu rehocem ako ten najväčší psychopat pod slnkom :D :D Horattio :D :D No proste koniec, váľam sa pod stolom :D Super kapitola :D

3 Verlka Verlka | Web | 25. října 2010 v 11:34 | Reagovat

pááni máš to tu moc pěkný a kráásnej lay :-D

4 Ronnie Ronnie | Web | 25. října 2010 v 15:33 | Reagovat

no páni! bolo to zábavné, nemaj obavy! niekedy som až nerozumela niektorým častiam, ale vyriešila som to a teraz celému rozumiem :D bolo to super, Edward mi príde ako totálny sukničkár... neviem, tak to začína :D ale čo sa z toho vyvinie? hádam sa s Bellou ešte stretnú a budú mať ešte lepšie "konverzácie" ;-)

5 Ronnie Ronnie | Web | 25. října 2010 v 15:34 | Reagovat

a to s tými laymi!! :D tomu sa hovorí telepatia!! :-D  :-D  :-D

6 Dadush Dadush | Web | 25. října 2010 v 20:07 | Reagovat

[2]: a to si nevidela, ako to mala povodne napísané :D že Horácioo :D:D:D:D
to bola sranda :D

7 Deedou Deedou | Web | 26. října 2010 v 15:48 | Reagovat

to sme dvě :D taky miluju učitele a nejen němčiny :/:D
jaktoo? vy se ve třídě nemáte rádi?:(
neboooj nepřeženu:D

8 Clair Clair | 29. října 2010 v 18:01 | Reagovat

Bombá! Ešte! :D

9 Roza Roza | Web | 27. listopadu 2010 v 20:38 | Reagovat

Super!!!!! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama