Toto si nečakal! 12. kapitola

5. října 2010 v 20:46 | Gaudi |  Toto si nečakal!
To čumíte, čo?:D Ale nezvykajte si. Dávno sa mi nepodarilo takto za "poobedie" napísať celú kapitolu. Hm, a keby som trochu rozmýšľala, tak tú kapču zverejním, až keď napíšem ďalšiu. Aby v tom boli nejaké pravidelné rozostupy, ale keďže som trúba, dobrosrdečná :P a vôbec netuším, čo bude nasledovať, dávam to hneď :) No ale to sa mi podarilo len kvôli tým komentom! :D Aspoň vidíte aký majú na mňa vplyv :P A mať ku každej kapči nový koment! To je luxus! :D Ale ďakujem Rony, hlás mi pls aj naďalej, čomu nerozumiete... aby sa tomu môj choromyseľný mozog vyhol :)

TSN


"Leží u nás. Som jej ošetrujúci lekár."
A to mi hovorí len tak? Týždeň tu chodím ako lev v klietke a on mi povie, že je jej ošetrujúci lekár! Moje telo predbehlo myseľ a upíriou rýchlosťou vybehlo z Carlislovej pracovne.

12. kapitola

Edward:

Počul som za sebou náhlivé kroky Carlisla a jeho naliehavý hlas. Nie, nemohol som zastaviť. Musel som ísť za ňou. Musel som ju okamžite vidieť, presvedčiť sa na vlastné oči, ako na tom je.
"Edward. Stoj prosím. Nemôžeš tam teraz ísť." To ma nezaujímalo. Okrajom mysle som vnímal ako na príjazdovej ceste zaparkovala Alice.
Vôbec som si neuvedomil, že Jasper je už doma. Niečo mi tu nesedelo, prečo ona prišla až teraz? No na rozoberanie ich vzťahu som teraz náladu nemal. Nech sa na ich love stalo čokoľvek. Momentálne som mal len jeden cieľ. Prudko som otvoril vchodové dvere a len tak-tak so si všimol vyhýbajúcu sa
Alice.
"Edward, brzdi!" Skríkla rozrušene. Bolo fakt, že sme sa minuli o pár centimetrov.
"Edward!" Zavolala za mnou opäť znova nasadajúc za volant svojho auta. Tomu som nerozumel. Nemala namierené dnu?
"Carlisle!" Zvolala pre tento krát. Moje telo už dávno spomalilo. Nechápal som, čo sa tu dialo. Zazrel som ako mi rukou naznačuje, aby som nastúpil. Pekné od nej, chcela ma odviesť? Nedalo mi to, musel som sa hlbšie započúvať do jej myšlienok. To čo som však zazrel ma dokonale ohromilo. Spočiatku som nevedel, čo tým chce povedať. Tú víziu mi ukazovala aj predtým, no všimol som si tam rozdiel. EKG prístroj umiestnený vedľa jej postele nevydával žiaden pípajúcu zvuk, nič čo by zaznamenávalo rajskú hudbu tlkotu jej srdca. Len tenká čiara.

"Alice!" Skríkol som na ňu zhrozene. Panika postupovala každým kúsočkom tela. To nemôže byť pravda! Nie, nemôžem ju opäť stratiť. Nedovolím to.
"Kedy?" Vypustil som priduseným hlasom prvú otázku, ktorá ma napadla. Ona len smutne pozrela na mňa a mykla plecami.
"N-neviem." Odpovedala vystrašene a chvejúcimi rukami otočila kľúčom v zapaľovaní. Len čo nastúpil aj Carlisle, dupla na plyn.

"Alice, čo si videla?" Hneď vytušil, o čo ide. Alice mu s úzkosťou v hlase opísala svoju víziu a ja som s obavami sledoval jeho zamračenú tvár.
"Takže už to vieš aj ty." Skonštatoval po chvíli, no jeho myšlienky sa točili len okolo nej, Belly. Nebol si istý, čo sa mohlo stať, že by sa jej stav opäť zhoršil.
"Alice?" Otočil som sa s otázkou na moju sestru, zachytil som ako sa jej myšlienky pri jeho slovách zadrhli.
No opäť sa rozbehli tým správnym smerom. Videl som všetko.
"Alice! Ako si mohla?!" Skríkol som na ňu až sa celá prikrčila. Mal som v sebe toľko zlosti. Ako mohla konať tak neuvážene? Ísť za ňou, len tak! Bez toho, aby sa s nami porozprávala, poradila.
"Ha!" Odvrkla mi, keď zazrela moju namosúrenú tvár. Uvedomil som si, čo tým chcela povedať. Presne to isté som mal v úmysle urobiť aj ja ešte pred chvíľou.
"Máš pravdu, ale to neznamená že by to dopadlo rovnako!" Ohradil som sa, bol som zúfalý.
"Kde si mala rozum? Prečo..."
"To by stačilo deti!" Zahriakol nás Carlisle, keď sme autom vchádzali na nemocničné parkovisko.
"Neviem, o čo ide, ale vysvetlíte si to neskôr. Teraz musíme ísť." Mal pravdu, ako na povel sme vystúpili z auta a na hranici ľudskej rýchlosti sa presúvali k nemocnici. Carlisle zamieril rovno k výťahu. Vedel presne kde ísť. Šponoval som uši, aby som zachytil aspoň zlomok toho nádherného, bubnujúceho zvuku. Bol som si istý, že aj po takom dlhom čase by so ho bol schopný rozpoznať spomedzi toľkých ostatných.

Rútili sme sa dlhou chodbou na konci ktorej vládol zjavný chaos. To nebolo dobré znamenie. Zahli sme za roh, na ďalšiu o čosi kratšiu chodbu, na konci ktorej boli dokorán otvorené dvere.
"Ostaňte tu." Prikázal Carlisle nekompromisným hlasom.
"Ale..." Chcel som namietať. Chcel som byť pri nej. Chcel som urobiť všetko čo by bolo v mojich silách, aby prežila. No neostávalo mi nič iné, ako im dôverovať.

Unavene som sa oprel o stenu. Hoci som bol upír, táto situácia ma dokonale vyčerpala. Nie fyzicky, no psychicky som bol na konci síl. Tvár som si chytil do dlaní, zosunul sa na zem a čakal. Tak rád by som tam bol! Oni sú doktori, nie ty! Opakoval som si stále, hoci som sám medicínu niekoľko krát vyštudoval. No prax je prax. Musíš im dôverovať!
Kričal som na seba celý zúfalý.
Odrazu som na ramene ucítil slabý dotyk. Čosi mi stiahol ruku
z tváre a donútilo ma zodvihnúť hlavu.
"Bude to v poriadku." Prehovorila moja sestra. Úplne som zabudol, že je tu so mnou. S nádejou som sa na ňu obrátil.
"Nie nič som nevidela, ale cítim to." Naznačila dlaňou priloženou na mieste srdca. Nemo som prikývol
ďalej pokračoval vo svojom utápaní.

Uplynuli možno minúty, možno hodiny. V tejto chvíli som to nedokázal odhadnúť, keď som nado mnou zaznamenal nejaký pohyb. Cítil som ako Alice vyskočila na rovné nohy a za ruku vytiahla aj mňa. Dezorientovane som sa poobzeral vôkol seba a s údivom som si uvedomil, že ruch ustal. Z každej strany
sa ozývali zvuky prístrojov, sŕdc, chrápania... Hľadal som len jeden konkrétny, vychádzajúci z tej najbližšej izby. Alice mi s úsmevom stisla ruku a s nádejou sa obrátila na Carlisla.
"Jej stav je stabilizovaný. Nechajte ju odpočívať." Povedal pokojným hlasom a odchádzal chodbou opačným smerom. Na nič som neváhal. Razom som sa ocitol pred jej dverami s rukou na kľučke. S otázkou v očiach som sa otočil na sestru stojacu kúsok za mnou. Tá sa len povzbudzujúco usmiala, čím mi dodala trochu odvahy.
Pomalým pohybom som stisol kľučku a so stiahnutým žalúdkom nazrel dnu.
To čo som videl, ma dokonale vyviedlo z miery. Ako to bolo ešte viac možné. Ležala tam. Oči zatvorené, vlasy trčiace spod obväzov porozhadzované po všetkých stranách, jemné naružovelé pery. Nepotreboval som sledovať prístroje, aby som počul pravidelný rytmus jej srdca. Bolo to tak upokojujúce. Pomalým krokom som sa priblížil k jej posteli. Vyzerala tak krehko. Bál som sa čo i len dýchať. Periférnym
videním som zazrel Alice, stojacu stále pri dverách. Nesmelo sa usmiala a vystrčila bradu smerom k Belle. Podišiel som teda ešte bližšie. Bledé ruky mala voľne pohodené na bielej prikrývke podobného odtieňa. Prisunul som si stoličku, čo stála opodiaľ a nežne zovrel jej dlaň vo svojich. Bol to neopísateľný pocit. Toľká energia, čo prúdila v každučkom milimetri našej spojenej pokožke. Chrbtom ruky som sa dotkol jej líca. Bruškami prstov som obišiel obrysy jej tváre a zastavil sa na tých hriešnych perách. Neodolal som, vtisol som jej jemný bozk na obviazané čelo. Vyzerala ako spiaca princezná. Ruženka. Nevinný anjel.

Postrehol som ďalší zvuk. Dvere sa otvorili a ľahkým krokom dnu vošiel Carlisle prezlečený v pracovnom plášti. Pousmial sa a tiež sa posadil.
"Carlisle?" Oslovil som ho tichým hlasom s očami stále zabodnutými do spiaceho anjela.
"Áno?"
"Prečo je tu?" Opýtal som sa otázku vŕtajúcu mi neustále kdesi v pozadí myšlienok. Prečo
nie je v inom meste? Prečo práve tu? Je to náhoda? Osud?
"To nikto nevie. Povedali nám len, že v takom malom meste to bude bezpečnejšie. Bude mať väčší pokoj a bude o nej vedieť menej Ľudí.
Teraz, keď svet vie, kto to je, nebolo bezpečné nechať ju niekde napospas veľkým nemocniciam. Každý z nás musel podpísať papier o mlčanlivosti. Sám jej manažér ho vystavil. To bol aj dôvod toho, prečo som ti to hneď nepovedal. No keď som videl, ako
sa trápiš, ako trpíš. Chcel som ti poskytnúť aké-také informácie." Vedel som, že to myslí úprimne. Nevyčítal som mu to.
"Viem, Carlisle." Pootočil som sa naňho.

"Tak, nechám vás tu. Vymenil som si službu, budem v ordinácii, keby niečo. Nechajte ju odpočívať." Prikývol som na súhlas a on opustil izbu. Spolu s ním sa vytratila aj Alice. Ostal som tu sám s ňou. Opatrne som zvieral jej dlaň, pomalými pohybmi hladil jej pokožku. Nemohol som sa na ňu vynadívať.
"Edward," začul som odrazu. Netušil som čo sa deje. Kto ma volá?
"Nie, nechoď." Zachrapčala opäť. Ucítil som jemný stisk jej ruky.
"Neodídem." Pošepkal som jej naspäť.
"Ostaň." Prosila.
"Navždy." Odpovedal som. Ostalo ticho. Tep sa jej upokojil. Stisk povolil. Bol to sen. Táto myšlienka mi vyčarila úsmev na tvári, hoci som si nebol istý, či to nebola nočná mora. No bolo to znamenie, že na mňa nezabudla. Opäť som sa k nej naklonil, no tentoraz som zľahka priložil svoje pery na tie jej. Prstom som prešiel po horiacom líci a zadíval sa na jej tvár. Až teraz som si všimol veľké, hnedé oči hľadiace priamo na mňa.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 5. října 2010 v 21:20 | Reagovat

haha, no moja otázka bola zodpovedaná a myslím si, že celkom slušne! :-D
skvelý diel! som zvedavá, čo mu spraví Bella, či na neho vyskoší ako na Alice, alebo to bude tá dávka romantiky a revu... som zvedavá!! :-D
a tak znova hovorím, že to bolo super! :-)

2 Aiko Aiko | Web | 5. října 2010 v 21:37 | Reagovat

Pripájam sa k Ronnie fakt som zvedavá na Bellinu reakciu :D A prišlo mi strašne vtipné ako ich Carlisle oslovil, že deti :-D  :-D

3 Basee!!Kris Basee!!Kris | Web | 6. října 2010 v 15:14 | Reagovat

tak toto jsem opravdu nečakala:-D...jsem se tak lekla tej Aliciny vize a nakonec tó skočilo takto:D..taky jsem zvědavá, jak bude Bella reagovat!:-D...honem další:-D..krása;-)

4 Lexie Lexie | 7. října 2010 v 17:19 | Reagovat

to bolo krásne :-) a chceme čo najrýchlejši ďalšie pokračko ;-)

5 Clair Clair | Web | 9. října 2010 v 23:23 | Reagovat

Téda Gaudi!
Už som Ti hovorila, že sa nemám s tebou rozprávať, lebo si moja konkurencia? :D :D Si delám srandu...
Nop! Strašne dobré - milujem túto poviedku! A sťem ďalšiu kapču? Tákže? Ako darček na vianoce! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama