Sarcastic Love - 5. kapitola

26. listopadu 2010 v 12:17 | Gaudi |  Sarcastic Love
Čáry máry fuk, je tu 5. kapitla! Čo k nej napísať?
Chcela som začať opäť pridávať nejakú hudbu k jednotlivým kapitolám, ale tej, čo je pre mňa momentálne počúvatelná mám žalostne málo. Takže ak by mal niekto nejaké typy, prijímam s radosťou. Ďalšia vec je tá, že k poviedke tohto typu by bolo zložité nájsť nejaký vhodný song, keďže je to občas celé dosť chaotické... teda hlavne Bella a jej myšlienky :D 

Tak sa do toho pusťte, ak máte odvahu...a chcem tam vidieť aspoň tých 6 komentov (akéhokoľvek typu) od ľudí, čo si vyžiadali túto poviedku v ankete :P :D
 *snívajte s nami*
SL






Bol tam, kráčal smerom z pláže a nebol sám. Spoločnosť mu robili jeho kamarádičkovia a niekoľko opálených dievčat v úzkych topoch a minisukniach

5. kapitola

O okamih neskôr som sa pristihla ako stále pozerám tým smerom, hoci sa tam už nikto z nich nenachádzal. Moja myseľ bola úplne mimo. Mozog akoby nechcel spracovať to, čo práve videl. A pritom to bolo tak predvídateľné. Jeho krása, spôsoby... bolo viac než pravdepodobné, že to nebudem len ja, koho si vyhliadne. A ja sprostá (som si kvôli tebe oholila nohy... pozn. opravovateľa)! Čo som vlastne čakala? Položila som si základnú otázku, na ktorú som si ani sama nevedela odpovedať. Áno, bol krásny, bol sexy, bol jedným slovom úžasný... ale to je všetko. To je len zovňajšok. Ja predsa taká nie som. Nezaujíma ma len to na povrchu. No ak sa na to celé spätne pozriem, jeho vystupovanie bolo vždy zdvorilé, úprimné.
No to je všetko preč. Nebudem predsa piate koleso na voze. To v žiadnom prípade.

Popritom všetkom rozmýšľaní som si ani neuvedomila, že stále stojím na mieste ako soľný stĺp. Musel na mňa byť pekný pohľad. Dievča stojace uprostred chodníčka s pohľadom zabodnutým do tmy. Celá ja. S povzdychnutím som sa zvrtla na päte a odchádzala opačným smerom skôr, než si ma ktokoľvek z nich mohol všimnúť.
Práve teraz by sa mi zišla prechádzka popri pláži, po vychladnutom piesku. Potrebovala som trochu pokoja, samoty, priestoru na premýšľanie, no nemala som odvahu sa tam opäť vrátiť. Namiesto toho som pláž musela zameniť za tmavú hotelovú záhradu, ktorá však tiež poskytovala aké-také súkromie.
Vyzula som si sandále a bosou nohou okúsila vlhký trávnik.

Prechádzanie sa v tme pomedzi stromy všemožných desivých tvarov mi napokon predsa len trochu pomohlo. Spočiatku som sa na to celé snažila zabudnúť, no nešlo to. Celá moja myseľ sa tomu bránila. Boli to len necelé dva dni! Argumentovala som si v duchu stále. Nechápala som, čo na tom bolo také zvláštne, výnimočné... prečo ma ten dnešný okamih tak... zranil? Nie! Toto si pripúšťať nesmiem. O nič nešlo! Bol to len akýsi chvíľkový románik. Len jedna pusa!
Nie... a zase som v tom. Myšlienka na ten dokonalý bozk zmarila všetko moje úsilie snažiť sa na čokoľvek z toho zabudnúť. Ten okamih bol tak... tak magický. Až teraz, keď som si všetky tie momenty spätne prehrávala v mysli, som si začala uvedomovať isté skutočnosti. No ani za ten svet som si ich nemohla priznať. Nie teraz, už nie. Zabudnem na to, hodím to celé za hlavu.
Ignorácia! To bol ten správny výraz.

S novou dávkou odhodlania som sa postavila zo zeme a namierila si to do hotelovej izby. Už nesmiem premýšľať. Nakoniec... nebude to také zložité. Čas tu sa kráti. Táto myšlienka mi mala dodať ďalší kus odhodlania, no mala som pocit akoby to bolo práve naopak. Čas sa kráti! A potom, potom uplynie úplne, už ho neuvidím. Ale ako sa vraví, čo oči nevidia, srdce nebolí. Napokon ten zajtrajší výlet loďou
s našimi nebude celkom na škodu.
A dosť! Okríkla som sa.

***
"Bells, no tak Bells vstaň!" Doliehal ku mne akýsi vzdialený hlas.
"Bella, teraz nie je čas na vylihovanie, za hodinu nám odchádza loď,
pohni tým zadkom!" Znova... kto sa to krucinál naváža do môjho zadku?!
"Brum." Zabručala som.
"Čo sa stalo?" Neochotne som sa prevalila na druhý bok, k stene.
"Kuriatko sa pokakalo, vstávaj!" Krásna odpoveď, to nám to ráno pekne začína.
"Zaspali sme, dnes nás čaká výlet loďou, zabudla si? Teda, pravdaže, ak to stihneme." Aha, konečne viem o čom je reč, dobré ráno Bells! Popriala som si aspoň sama.
"Héééj!" Skríkla som dotknuto keď na mne pristálo všetko oblečenie.


"No ták, spomaľte trochu!" Brzdila som svojich rodičov vychádzajúc z jedálne. Stále som dožúvala posledné kúsky palaciniek, no oni nahodili sedemmíľový krok a hrnuli sa pred hotel.
"Kam teuaz?" Pýtala som sa stále s plnou pusou keď konečne zastavili. Charlie sa nenápadne rozhliadal okolo.
"No...."
"No?"
"No, máme sa dostaviť k nejakému port... port volačo." Ahá, Port volačo! Zaujímavý názov prístavu.
"A?"
"Tam nás bude čakať nejaký delegát." Nejaký delegát.
"A dostaneme sa tam ako?"
"Taxíkom?" Fajn, toto bol celkom dobrý nápad, musím uznať.
"Ale čo taxikárovi povieme? Port volačo?"
"Bells, nerozčuľuj sa hneď, myslím že tu v okolí tých prístavov zas nie je tak veľa." Tiež pravda.

Po chvíli netrpezlivého mávania Charlieho aj René sa pri nás zastavil ohŕkaný, kedysi žltý taxík s drobným šoférom. Lámanou angličtinou sa nás opýtal na cestu. Zjavne presne vedel, kam má ísť už len pri vyslovení slova 'prístav'. Trochu mi odľahlo.
Rozhodla som sa, že si dnešný deň užijem. Žiadne depresívne myšlienky, žiadne uštipačné poznámky. Budem relaxovať. Pohodlne som sa oprela do natrhnutej koženej sedačky auta a predstavovala som si ako mi vietor nasiaknutý morskou arómou prefukuje vlasy. Prerážanie vĺn a tomu džavot čajok a... klopkanie? Počkať, to mi tam nejako nesedí.
"Bella, zaspala si?" Aha... bola to René a hánkou prsta klopkala na okienko auta. Ani som si nevšimla, kedy sme sa dostali na miesto.

Zatiaľ išlo všetko podivuhodne hladko. Delegáti z jednotlivých cestoviek čakali na začiatku móla a rátali si prichádzajúcich. Postupne nás posielali na tú-ktorú loď. Nie že by ich tam bolo veľa. Biela dvojpodlažná loď s výstižným názvom Sea dream stála takmer na konci radu. Pri prechádzaní po tenkej lávke našťastie všetkých pridŕžala posádka lode a tým som sa vyhla vážne veľkému trapasu. Všetka obuv sa odložila do veľkej umelohmotnej bedne a ľudia sa postupne usádzali na miesta. Pridŕžajúc sa okraju som sa bosým krokom pohybovala po palube a skúmala rôzne zákutia. Loď nebola príliš veľká. Zdola bolo jasne cítiť že sa tam nachádza kuchyňa, bolo tam aj zopár menších kajút. Poschodie bolo
otvorené. Menší prístrešok z plachiet upevnených na kovových rámoch aspoň z časti chránil pred slnečnými lúčmi, uprostred bolo umiestnené kormidlo ohradené bielymi stenami so sedením. Po bokoch boli akési tapacírované boxy s priklincovanými stolíkmi. Väčšina miest bola stále voľná, tak sme sa usadili ku kraju s pekným výhľadom na more. Dnešný výlet spočíval v plavení sa, šnorchlovaní a hlavne relaxovaní.
Vyšvihla som svoje bledé nohy na osuškou prikryté sedenie a opretá o lakte som sa tvárila, že sa opaľujem. Tento stav mi vydržal asi tri minúty, než som sa opäť posadila a začala sa zaoberať okolím. Sledovala som okolie, susedné lode, ktoré sa taktiež začali plniť pasažiermi. Prístavné mólo bolo čoraz plnšie, ozývala sa odtiaľ reč všemožných národov. Boli tam rodiny s deťmi, dôchodci aj partičky mladých. Jedna taká sa práve dosť neohrabaným spôsobom predierala pomedzi ostatných pasažierov a mierila až na koniec. Nechcela som sa nimi viac zaoberať, ak by mi hlava jedného z nich neprišla tak povedomá. Ostré rysy, bronzové vlasy. To nie!
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Dadush Dadush | Web | 26. listopadu 2010 v 12:36 | Reagovat

"A ja sprostá (som si kvôli tebe oholila nohy... pozn. opravovateľa)!" *rofl* ty si to tam výžne dala? :D:D:D nechala si to tam naschval, alebo si si to ani nevšimla? *rofl* :D:D:D:D:D

2 Aiko Aiko | Web | 26. listopadu 2010 v 14:32 | Reagovat

Pekná kapitola, len mi tam chýbal ten slávny Bellin sarkazmus...

3 Ronnie Ronnie | Web | 27. listopadu 2010 v 20:28 | Reagovat

dobré!! :-D poznámka opravovateľa nemala chybu, opis tých ľodí takisto... aj ja by som niečo také chcela zažiť, aj keď som bola v Chorvátsku na takej výletnej lodičke, no oproti tomuto to asi nič nie je :-D super diel!! :-)

4 Valve Valve | Web | 27. listopadu 2010 v 20:45 | Reagovat

chvilku jsem četla, ale budu muset začít znova, stydím se že slovenštině občas nerozumím :-) ale celkem slušně píšeš

5 Roza Roza | Web | 27. listopadu 2010 v 20:46 | Reagovat

ahahah,"A ja sprostá (som si kvôli tebe oholila nohy... pozn. opravovateľa)!" :D :D :D zabila si!:D :D ale musíš tam dávať ten Bellin sarkazmus a chýbala mi ti schíza :D

6 Basee‼Kris Basee‼Kris | Web | 28. listopadu 2010 v 16:39 | Reagovat

další, další!!!:D:D...konečně jsem zase něco četla:D:-);-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama