Sarcastic Love - 10. kapitola

5. ledna 2011 v 21:07 | ty si trúba :D |  Sarcastic Love
Táto kapitola mala byť o čosi dlhšia, ale ani za nič nie som schopná k nej nič dopísať :/ takže tým pádom je aj ďalšie pokračovanie vo hviezdach... No uvidíme... či ma naštartujete :D
A inak... máme tu jubileum! 10. kapitola xD
SL

10. kapitola

Plecom som odtisla dvere od toaliet a zapadla do jednej kabínky. V istom momente ma svaly prestali poslúchať a moje telo sa pozdĺž dverí zviezlo na zem. Sedela som tam, na špinavej dlážke, opretá o zašednuté biele dvere ako troska.
Ako to, že je tu? Čo tu robí? Čo chceš? pýtala som sa sama seba ustavične. Je to len nešťastná zhoda náhod, že sa prisťahoval práve sem, alebo to mal naplánované? Vedel už tam, že sa ho tak ľahko nezbavím? Mal už tam plán, ako ma pripraviť o zdravý rozum? Tieto aj iné myšlienky mi kolovali hlavou, no ani na jednu otázku som nebola schopná odpovedať. Stále som nemohla uveriť, že je to skutočnosť.
Prečo sa mi znova priplietol do cesty?

Nie, nemôže to byť pravda. Určite som len paranoidná.

Počas môjho uvažovania nad snom a realitou som spopod dverí ucítila jemný prievan, ozvalo sa buchnutie dverí. Už som tu nebola sama. Rukávom som si zotrela prebytočné slzy z tváre a skontrolovala som, či som dvere stihla zamknúť. Zámok bol zatiahnutý, ruch za dverami utíchol. No o chvíľu dvere buchli opäť. Uvedomila som si, že už tu musím sedieť hodnú chvíľu. Netušila som koľko, no nespomínala som si, že by som začula školský zvonček. Ale bolo na čase odtiaľto vypadnúť. Nemôžem sa tu schovávať večne. Musím začať čeliť realite! Hoci som stále dúfala, že toto všetko je len zlý sen, nočná mora. Dúfala som, že keď otvorím tieto prekliate dvere, ocitnem sa vo svojej izbe. Preberiem sa do ďalšieho upršaného dňa a všetko bude ako predtým.

Povolila som zhrdzavený zámok a stisla kľučku. Nič. Stále som bola na škaredých školských záchodoch.
A nebola som tu sama. V rohu malej miestnosti, pri umývadle, som si všimla drobné dievča.
Nikdy predtým som ju nevidela. Pristúpila som bližšie. Mala havranie vlasy kratšej dĺžky a pleť bledú ako sneh. Prešla som až k umývadlu a opláchla som si tvár. Bola nižšia odo mňa, tvár mala nehybnú, no vyzerala milo. Z nádoby visiacej na stene som vytiahla zopár papierových utierok
a osušila si ruky. Odhodila som ich do koša postaveného vedľa umývadla a chystala sa na odchod, keď sa odrazu s poza mňa ozval zvonivý hlások.
"Ahoj." Oslovila ma. Otočila som sa tvárou k nej. Na jej tvári teraz sídlil jemný úsmev.
"Som Alice." Predstavila sa a podávala mi svoju ruku.
"Ty musíš byť..."
"Bella." Dokončila som jej vetu a prijala ponúkanú ruku. Keď som sa jej dotkla, po chrbte mi prešla hrôza. Jej dotyk bol tak ľadový. Inštinktívne som ruku odtiahla a ustúpila o krok vzad.
"Prepáč. Viem, mám ľadové ruky. Nemáte tu najteplejšie." Ospravedlnila sa a zároveň potvrdila moje myšlienky. Je tu nová. Ako pochopenie som prikývla a chcela odísť.
"Počkaj!" zvolala, "Som tu nová. Myslela som, že by..."
"Prepáč, Alice?" prerušila som ju a jej meno vytiahla do otázky, prikývla. "Už musím ísť. Možno nabudúce." Ospravedlnila som sa a vybehla so záchodov.
"Budeme dobré kamošky." Počula som ešte za sebou, no už som sa neobzerala.

Pred triedou, kde som mala mať ďalšiu hodinu už čakala Angela. Stála vedľa dverí, na tvári znepokojený výraz a v ruke držala moje veci.
"Ďakujem Ang." Zobrala som si svoje veci a vyrazila do triedy. No za sebou som nepočula žiadne kroky. Otočila som sa, myslela som, že Angela ma bude nasledovať, no stále stála na mieste.
"Ideš?" opýtala som sa.
"Nie, ja teraz nemám biológiu." Objasnila mi.
"Aha. Tak sa vidíme na telesnej."
Odpovedala som. Bola som v podstate rada, že mám hodinu pre seba.
Nebola som pripravené niekomu niečo objasňovať.
"Bella, si v poriadku? Čo sa stalo?" strachovala sa. Záporne som zakrútila hlavou.
"Bella?" naliehala.
"Nič, prišlo mi trochu nevoľno." Vyhovorila som sa, no v podstate som hovorila pravdu. Prišlo mi zle, z neho! Nečakala som na jej odpoveď a išla si sadnúť na svoje obvyklé miesto. Vyložila som si veci na lavicu a čakala na príchod učiteľa. Trieda sa napĺňala a vedľa mňa ako obvykle ostalo voľné miesto.
Vyložila som si veci na lavicu a unavene na ne položila hlavu. Zatvorila som oči a snažila sa nevnímať hluk okolia.


Prebralo ma až ticho, ktoré v istom okamihu v triede nastalo. Zodvihla som hlavu a sledovala otvárajúce sa dvere. Vošiel profesor a za ním si to vykračoval ako poslušné psíča a orangutan v jednom on!
Moje telo sa naplo. Jedna vec bola, že chodil na tú istú školu čo ja, no druhá, že bol môj spolužiak. S hrôzou v očiach som si uvedomila, že vedľa mňa je stále voľne miesto. Videla som na tvárach ostatných dievčat ľútosť, že si nesadli samé. Toľká naivita!
S tou trochou nádeje, čo mi už aj tak neostala som posunula všetky veci do stredu lavice a dúfala, že nezamieri práve sem. Avšak bolo mi to platné ako Slovenská koruna, keďže jediné voľné miesto bolo práve vedľa mňa.

Profesorovi podal akýsi papier, ten mu ho podpísal a podal späť. Idiot nahodil svoj triumfálny úsmev a trielil si to stredom uličky priamo ku mne. Keď mi bolo jasné, že svoj smer už nezmení, odsunula som svoje veci spolu so mnou na úplný kraj lavice. Neznesiem jeho prítomnosť!
"Bella." Oslovil ma. Nereagovala som
a ďalej sa zaoberala prírodou za oknom. Cítila som jeho pohľad. Zabodával sa do mňa ako kopija do bezbranného zvieraťa.

"Slečna Swanová." Ozvalo sa odrazu nado mnou. Zodvihla som pohľad a videla profesorovu tvár nad mojou lavicou.
"Áno?"
"Neodpovedali ste mi na otázku."
"Ehm... prepáčte, ako znela?" opýtala som sa zahanbene, na čo sa triedou ozval tlmený smiech. On sa nesmial. Namiesto toho ma sledoval svojimi tmavozelenými očami a mne v krku navierala čoraz väčšia hrča.
"Aké ste mali prázdniny?" opýtal sa vážnym hlasom. Cítila som žlč v ústach a ruky sa mi triasli pri myšlienke na dovolenku. 
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 5. ledna 2011 v 21:26 | Reagovat

Poslušné dieťa a orangután v jednom?? :D :D čudná kombinácia :D a to s tou slovenskou korunou bolo milé :D :D Skvelá kapitola ;-)

2 Ronnie Ronnie | Web | 5. ledna 2011 v 22:54 | Reagovat

aké že boli prázdniny :D:D no to bude ešte zaujímavé... teším sa na ďalší diel!! normálne by som bola ochotná aj podplácať :D :-D

3 Roza Roza | Web | 6. ledna 2011 v 13:03 | Reagovat

juchúúú, milujem, milujem a ešte raz milujem túto poviedku ♥ :D je neskutočne podarená, už chcem pokračko :D Aké mala prázdniny, no som zvedavá čo povie :D Neskutočne sa mi páči na tejto poviedke, že Edward je taký chuj :D konečne niečo nové :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama