Sarcastic Love - 11. kapitola

7. ledna 2011 v 11:03 | práve zobudená |  Sarcastic Love
Ďalšia kapitola. Neviem čo by som k nej dodala... tak príjemné čítanie :)
SL



11. kapitola

"Eh... krátke?" vysúkala som nakoniec zo seba. Triedou sa ozvalo tlmený smiech a pobavenie, no učiteľ to nijak nekomentoval a pokračoval ďalej. Na jeho reakciu som zvedavá nebola, opäť som sa obrátila smerom k oknu a ignorovala okolie. Pristihla som sa dokonca, ako podupkávam nohou do rytmu sekundovej ručičky a snažím sa ju popohnať. No ona akoby naschvál spomaľovala. Ukludni sa! Nadávala som si v duchu. Predsa neukážem, aká som v jeho prítomnosti nesvoja.
Prekliaty zvonec nakoniec zazvonil... o hodnú chvíľu, ale predsa. Bez zaváhania som zosunula všetky svoje veci do tašky a mierila si to preč.  
"Bella?" Zazdalo sa mi, že za sebou počujem svoje meno. Nepatrne som sa pootočila, no keďže som nevidela nikoho, kto by bol otočený tvárou ku mne, ignorovala som to.
"Môžeme sa pozhovárať?" Ozvalo sa už tesne pri mne. Tento krát sa mi to určite nesnívalo. Ten slizký hlas by som si len tak nevymyslela. Čo by ten odo mňa chcel? Nepopieram, že som horela zvedavosťou vedieť, o čo tomu dementovi zase ide, no nemala som ani najmenšiu chuť mu odpovedať. Nie ešte s jeho návrhom súhlasiť. S ním nechcem mať nič spoločné!
Ani len vzduch, ktorý dýchame. S okázalou ignoráciou som sa prešmykla tesne popri zárubni dvier a tak sa ho striasla. Ale si s ním vypiekla! Pochválila ma moja schiza prvý krát v živote! Usmiala som sa popod fúzy a pokračovala v ceste akoby sa práve nič nestalo. Akoby so mnou nechcel hovoriť ten najväčší kretén na planéte Zem. No úsmev mi z tváre zmizol v okamihu ako som si uvedomila, kam mierim. Telesná nebola práve mojím vysneným predmetom.

Po oslobodzujúcom poslednom zvonení, po telesnej, pri vychádzaní zo školskej budovy vyspevujúc si tóny známej pesničky od Georga Michaela -Freedoooom! Freedooom! Freedoooom!
Som nasadla do svojho nákladiačika a zapla šušťajúce rádio kde tú pesničku práve nehrali! V tom momente mi to bolo absolútne jedno a falošný spev, ktorý z neho vychádzal som prekrikovala svojím dokonalým falzetom. Tebe už načisto preskakuje!
Ďakujem za kompliment. Odpovedala som nezaujato schize a ďalej sa mykala do rytmu môjho spevu. Ten však prerušili škrípajúci zvuk otvárajúcich sa dvier.
"Tak už sme tu." Zahlásili Ang s Jessicou a nasadli na sedadlo spolujazdca.
"Svätá trojica pokope, môžeme vyraziť." Spolu so slovami som dupla na pedál. A za pár sekúnd sa dokonca auto aj pohlo.

Urobili sme si s dievčatami spoločné poobedie. Keďže na zajtra nám učitelia nedali zatiaľ žiadne úlohy, počasie sa celkom unormálnilo a my chceme využiť posledné slnečné lúče, hoci schované za mrakmi, na klebetenie.

"Videli ste tie dve nové dievčatá na telocviku?" Začala rapotať Jessica hneď po tom, ako sme ešte na stále vlhkú trávu rozprestreli starú deku. Všetky tri sme sa na nej pohodlne usalašili a debatný krúžok mohol odštartovať.
"Áno..." Odpovedala som, no Jess ma ani nenechala dohovoriť.
"Sú divné. Sú strašne bledé, ale pohybujú sa fakt dobre! Ani sa nečudujem pri tej ich figúre. To bude asi tým, ako málo jedia. Pri obede som ich sledovala, nezjedli takmer nič. Asi držia diétu. Ale všetci? Ani ti pekní frajeri čo s nimi prišli sa jedla moc nedotkli..." Rýchlosť frekvencie slov sa stále zvyšovala až som sa nakoniec pristihla, že vôbec nevnímam, o čom hovorí. Odrazu sa však pred mojou tvárou ocitli dve mávajúce ruky, Jessicine ruky.
"Vnímate ma?" Pýtala sa pohoršene.
"Jasné, pokračuj." Pokynula jej Angela hoci jej slová nevnímala rovnako ako ja.
"Myslím, že tá blondína je Rosalie. Nie som si istá, či som to meno dobre zachytila, keď sa predstavovala. A tá druhá je... ako to len bolo? Niečo na I? Nie, E?..." Dumala držiac sa za bradu pohľadom zabodnutým do lesa.
"Myslíš Alice?" Zareagovala som.
"Poznáš ju?" Opýtala sa Jess so záujmom.
"No ja... Stretla som ju na záchodoch." Vykoktala som zo seba. Nechcela som sa k tej téme vracať.
"Aha..."
"Bells, kedy nám konečne povieš, čo sa stalo? Čo to bolo na tom obede? Kam si zmizla?" Obrátila na mňa odrazu Angela svoju pozornosť. Vedela som, že teraz nemám kde ujsť.
"A nevykrúcaj sa, vidím, že ťa odvtedy niečo trápi. Súviselo to s tým...? Videla som, že sa na teba pozeral. Poznáš ho?" Bolo na nej vidno obavy. Bála sa o mňa. Alebo o tvoje duševné zdravie? Sklapni!
"To bol on." Odpovedala som jednoducho.
"Kto on?" Nechápala.
"ON." Zdôraznila som.
"Dievčatá PROSÍM! Vyhnime sa osloveniam ako on, ona, ono, oné! Ten krásavec má aj meno! Je to Edward. Má sedemnásť. Je, rovnako ako jeho súrodenci, adoptovaný. A je z nich zároveň najmladší, najkrajší. Je slobodný, má rád futball a baseball, tak trochu sukničkár... ktorý nie je?...má rád knihy, prechádzky lesom, meria 6'2 stopy, váži..."
"Stop, stop, stop! Jess, prosím ťa, kde sa vypínaš?" Zastavila ju Angela skôr ako som sa do toho vrhla ja.
"Toto všetko si stihla zistiť za dnešný deň?"
"Ale čo si! Za prvú prestávku." Odpovedala krútiac nad nami hlavou, zjavne bola pohoršená našimi pochybnosťami o nej.
"Naspäť k veci. Bella? Nemala si na mysli toho... však nie?" Obávala sa Angela.
"Myslíš toho idiota z dovolenky? Jasné že... áno!"
Objasnila som im svoju mrzutú náladu.
"Ale..." Obe boli zjavne zaskočené tým, čo som práve povedala.
"Keby ste sa videli!" Nabehol mi úsmev na tvár pri pohľade na ich ústa otvorené dokorán do O.
"Vletí vám tam muška." Skonštatovala som nakoniec a obe pochopili. Ani ony nemohli uveriť tomu, že je tu. Jess chvílu nechcela prijať skutočnosť, že je taký aký je. V jej predstavách to bol stále Pán Dokonalý, no nakoniec pod tlakom Angely povolila. Pýtali sa ma tie isté otázky na ktoré som si nevedela ani sama odpovedať. Touto témou sme zabili ďalšiu hodinu nášho života no zistila som, že mi už robí o čosi menší problém o ňom rozprávať. Je to ľahšie, keď viete, že v tom nie ste sami.
"Nad čím premýšľaš?" Opýtala som sa Jessici, ktorá bola už nejakú chvíľu nezvyčajne ticho.
"Chcelo by to... chcelo by to nejakú pomstu!" Vyhlásila so širokým úsmevom. V prvom momente som nechápala, o čo jej ide. Až keď sa nám s Angelou stretli pohľady a na jej tvári sa roztiahol široký úsmev, pochopila som. Mám tu dve najlepšie kamošky, ktorým môžem povedať všetko, ktorým môžem dôverovať a ktoré sú schopné pre mňa obetovať aj najkrajšieho chalana na škole.
"Takže, nejaké návrhy?" Zareagovala Angela. Odrazu bolo takmer vidieť, ako im stúpa para ponad hlavy, čo tak ťažko rozmýšľajú.
Našťastie ich od tej bolesti oslobodil mne tak známi hlas.
"Dievčatá?" Blížila sa k nám s krikom a džbánom limonády moja mama.
"Tu sme." Odpovedala som jej a zobrala jej džbán z ruky. Na deku som porozkladala pár pohárov a ponalievala.
"Nedáte si niečo pod zub?" Opýtala sa starostlivo na čo obe záporne zakrútili hlavami.
"Ďakujem pani Swanová, ale už je veľa hodín. Mali by sme pomaly vypadnúť, čo ty na to Jess?" Jess nemo prikývla a obe sa postavili na odchod.
"Dobre, ja vás tu teda nechám. A niekedy sa ešte určite zastavte." Lúčila sa s nimi René keď mizla kdesi v útrobách domu.
"Sľúbila som našim, že dnes večer postrážim dvojičky. Majú výročie a chcú si niekam vyraziť." Objasnila svoj náhly odchod Angela.
"Dobre, to je pochopiteľné. Zajtra dohodneme podrobnosti... " Rozlúčila som sa s oboma práve vo chvíli, keď na príjazdovej ceste parkovalo auto Angelinho otca.
"A baby? Volajte ho Edý!" Zakričala som na ne v poslednej chvíli.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 7. ledna 2011 v 12:09 | Reagovat

Volajte ho Edý :D :D ROFL :D takt toto bude ešte sranda :D skvelá kapitola...Jessica je tam fakt dobrá kamoška oproti tomu aká bola v knihe..

2 Ronnie Ronnie | Web | 7. ledna 2011 v 13:43 | Reagovat

to je BOMBA!! ja som nemohla nad tým, ako Jess vymenovala všetko o Edwardovi... a potom že: čo si sprostá? za jednu prestávku :D:D jááj, nemohla som :D
super diel!! :-)

3 IvušQa :-* - *Tvoje Affs* IvušQa :-* - *Tvoje Affs* | Web | 8. ledna 2011 v 12:12 | Reagovat

To je naozaj BOMBA! :) Táto poviedka je celá úžasná! :)

4 Deedou Deedou | Web | 11. ledna 2011 v 18:54 | Reagovat

Čaukýs :D, tak jsem se konečně po pořádně dlouhý době uráčila napsat, už bylo načase, že? :D  v poslední době nějak bojuju s časem, hrůza ...ikdyž já si nemám co stěžovat, ty jsi před maturitou, tak toho sama musíš mít hafo...týjo, už matura, těšiš se? :D blba otázka, vim vim :D ale ja ti budu určitě držet palce♥ zvládneš to:)
A jak se jinak máš? :) nějaký žhavy novinky? :D
a Gaudi už jsi měla maturitní ples?:) já jen, že u nas na gymplu už proběhl jeden - oktávy a ostatni dva budou taky ještě ted v lednu :), tak třeba jestli to nemate podobně :)

no ja zas letim ♥, musime se někdy zase potkat na ICQ a hodit společnou řeč i s Musemaniačkou :D, zazim ahojky :-*

5 Koffi Koffi | Web | 12. ledna 2011 v 20:13 | Reagovat

To bude vtipnéé! :D.. Ďalšiu kapitolu, ďalšiu kapitolu! *búcha o stôl ako keby hovorila "Ja chcem jesť, ja chcem jesť...."*

6 twilight-passion twilight-passion | 23. ledna 2011 v 12:53 | Reagovat

Taším sa na pokračko ;-) Dúfam, že ho čoskoro urobíš ;-) Ale neviem čo papulujem, ak ani vlastnú poviedku nie som schopná napísať :D Nemám čas :-P Ale späť k tvojej poviedke: MILUJEM!!!! :-P

7 IvušQa :-* - *Tvoje Affs* IvušQa :-* - *Tvoje Affs* | Web | 29. dubna 2011 v 20:12 | Reagovat

Máš dokonalé poviedky! :)

8 IvušQa :-* - *Tvoje Affs* IvušQa :-* - *Tvoje Affs* | Web | 10. května 2011 v 17:59 | Reagovat

:) Teším sa na pokračovaNie! :D :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama