Stockholm Syndrome

24. června 2011 v 20:00 | Gaudi
Ehm... ja nič, ja muzikant, jáá nič nezverejňujem, to sa vám len zdá :D A už vôbec nie v PrimeTime :D Ale bez reklamných prestávok, nebojte :D Bože, čo to zas trepem. To mi šibe už z práce, kde trčím celé dni :D no v podstate len 6 hodín denne. Ale viete, každý deň to isté prostredie, podobní ľudia, spievajúci indián, hrajúci na neidentifikovateľnom hudobnom nástroji, prechádzajúci sa Bezdeda... :D Proste, Most slávy :D (ako ho nejaká okoloidúca učitelka nazvala, ale zas niektorí si pomýlili labute s pávmi, takže...:D) Stretávam sa tam so všeličím, čo vám poviem, a dosť mi z toho hrabe :D
Ale k veci... možno. Čo sa to tu objavilo za čudo? Sama neviem... Možno jednorázovka? Uvidíme... ak sa na to niekto odváži :D Proste a jasne, chvílu ma niekto nestrážil a ja som zas otvorila word a niečo tam načmárala... a ešte to idem aj zverejniť, proste blázon (pst, lebo ma zase chytia!) Je to blbosť :D Ale je na vás, čo s tým ďalej... takže, vstup na vlastné nebezpečie :D



Bolo mu zle. Nie tak, ako bežnému človeku. Pred očami sa mu mihali červené obrazce a v hrdle mu horelo. Jednu ruku si priložil pod bradu, akoby chcel zmierniť páľavu, ktorá ním prechádzala. Prerývane sa nadýchol. Stála pár metrov od neho. Jej vôňa nebola príliš lákavá. Znechutením nakrčil nos nad alkoholovým oparom. Ale stačiť mu to bude. Jeho dnešná obeť. Pupkatý chlapík, ktorý nie práve triezvym krokom kráčal uličkou nočného mesta. Jeho myšlienky boli chaotické. Zachytil z nich len niekoľko rozmazaných obrazov. Viac už čakať nemohol. Nahrbil sa ako šelma. Z hrude mu vychádzalo vrčanie. Chlap ho svojimi otupenými zmyslami nestihol ani zbadať, a už bol chrbtom pritlačený na chladnú kamennú stenu budovy. Nevedel, čo sa robí, no akonáhle si uvedomil, že mu ide o život, náhle vytriezvel. Snažil sa kričať, prosil o pomoc. Ale cez stiahnuté hrdlo mu nevyšiel ani hlások. Už nevládal dýchať. Nemohol. Hrdlo mu zvieral pár bledých ľadových rúk.
Keď odrazu zovretie povolilo, s úľavou nasal vlhký vzduch do pľúc. V zápätí však ucítil ostrú bodavú bolesť. Cítil, ako ho opúšťajú sily, ako stráca vedomie. Naposledy vydýchol. Ostalo ticho. Strnulé ruky pustili ochabnutú siluetu muža a tá sa zviezla na zem s tichým šuchnutím. Narovnal sa. Chrbtom ruky si utrel pozostatky krvi zo svojich úst a pomaly sa plytko nadýchol. Bolesť hrdla ustúpila. Posledný krát sa obzrel po mužovej mŕtvole a o krok ustúpil. Ovial ho príjemný letný vánok. Opäť nasal vlhký vzduch. Tentoraz hlbšie. Chcel si užiť tých pár hodín voľnosti, kedy ho nezväzuje žiaden smäd.
No niečo bolo inak.
Napriek tomu, že práve vycucal jednu ľudskú bytosť do poslednej kvapky krvi, jeho oči opäť sčerneli. Hrdlo zachvátili plamene a tvár mu oviala dokonalá vôňa. Žiaden alkohol, drogy, tabak... Takú čistú krv zacítil v týchto nočných hodinách len výnimočne. No tejto sa nič nevyrovnalo. Lákala ho, omamovala, aj napriek tomu že bol nasýtený doplna.
Vykročil smerom k tej vôni.

Dievča kráčalo náhlivým krokom tmavými ulicami. Hnedé vlasy jej splývali na ramená a nadskakovali v jemnom rytme jej krokov. Snažila sa našľapovať čo najtichšie. Ovládal ju strach. Nenávidela opustené tmavé ulice. Bola tu sama. V duchu si nadávala. Nemala tam vôbec ísť! Vždy sa nechá tak ľahko presvedčiť. Keby sa našiel aspoň niekto, kto ju odprevadí domov. Z vrecka nohavíc vytiahla mobil. Hodiny ukazovali pár minút po polnoci. Nie, už nebude nikomu volať. Nie je predsa žiadna padavka. Od domu ju delilo už len pár blokov. To zvládnem! Pomyslela si. Keby len nemala stále ten nepríjemný pocit, že ju niekto sleduje...
Striaslo ju. Celým jej telom myklo v momente, ako jej uši zachytili akýsi šuchotavý zvuk. Nespomalila. Hlavu otočila cez rameno. Zo stromu vyskočila čierna mačka a prebehla krížom cez cestu. To nič! Okríkla sa. Nič sa nedeje. Neverí predsa na žiadne povery.

Postupoval opatrne. Nemohla ho počuť, no i tak sa schovával za rohmi budov a s miernym odstupom ju sledoval cez množstvo ulíc. Počul tiché, občas nepravidelné kroky. Snažila sa zrýchľovať, no čím rýchlejšie sa snažila ísť, tým viac sa potkýnala. V duchu sa modlil, aby nespadla. Aby sa neporanila. Ak by ucítil jej krv, neudržal by si dostatočný odstup. Už by jej nepomohlo nič. Opäť sa zhlboka nadýchol. Opäť jeho hrdlom šľahali plamene. Nevedel sa toho pocitu nabažiť. Tá bolesť ho uspokojovala. Konečne si uvedomoval svoje potreby, cítil že žije. Vôňa mu lahodila v nose, na jazyku. Cítil ju každým pórom tela. Cítil, ako sa chveje, čiastočne zimou, prevažne strachom. Snažil sa zachytiť jej myseľ, no v okolí niekoľkých kilometrov bolo ticho.

Stačilo prejsť už len na opačnú stranu ulice a bude doma. Akonáhle uvidela svetlá vychádzajúce z jej domu, odľahlo jej. No je srdečný tep to neupokojilo. Prebehla posledných pár krokov, spod kvetináča vytiahla náhradný kľúč a s úľavou sa vrhla do tepla domova. Svetlo vychádzalo z ich obývačky, kde na ňu vzájomnom objatí čakala jej mama s priateľom. Phil bol fajn. Mala ho rada, hlavne keď robil jej mamu šťastnou. Potichu nakukla do tej miestnosti uisťujúc sa, že naozaj nespia.
"Nečakáte na mňa, že nie?" opýtala sa na oko pohoršene. Im sa stretli pohľady a obaja zakrútili záporne hlavou. Samozrejme, že čakali na ňu. Dôverovali jej, len sa o ňu báli. René mala telefón nachystaný na malom stolíku vedľa pohovky, ak by čokoľvek potrebovala. Obaja vedeli, že je zodpovedná, vedeli, že by sa nezaplietla do ničoho, s čím by oni nesúhlasili, no ani jeden z nich by neprežil, ak sa jej niečo stalo. Phil ju miloval ako vlastnú dcéru. No teraz sa obaja tvárili nanajvýš nezaujato. Nechceli prejaviť emócie, ktoré by ich dcéru mohli rozrušiť. Nechceli, aby si myslela že ju kontrolujú. René sa spokojne pritlačila do Philovej náruče a popriala dcére dobrú noc.

Stál tam. V tieni najbližšieho domu, ukrytý pred svetlom lámp sledoval dievča vybiehajúce pár schodov do svojej izby. Počul úľavné myšlienky jej rodičov a počul jej stále splašene bijúce srdce. Nemalo by biť tak silno. Už by nemala mať strach. Bola doma. V bezpečí. Aspoň to si myslela. Chcel, aby sa upokojila. V myšlienkach ju o to prosil. Každý úder jej srdca len viac a viac rozprúdil krv v jej žilách, ktorá ho aj cez tú vzdialenosť privádzala do šialenstva. Nemohol si pomôcť. Nemohol ostať. Nemohol odísť. A tak len čakal. Počúval. Dom utíchol a ponoril sa do tmy. Snažil sa zachytiť jedinú jej myšlienku. Snažil sa nájsť hocakú zámienku na to, aby okamžite odišiel. No jeho nohy boli ako z kameňa. Nevládal sa pohnúť, nešlo to.

***


Jej oči zasiahlo čosi teplé, žiarivé. Zmätene zaklipkala viečkami, prekvapená svojim spánkom. Nevedela si spomenúť , kedy zaspala. Spomínala si na desivé myšlienky v jej hlave a neprestávajúci zdesený tlkot jej srdca. Unavene vstala z postele a v zrkadle sa zadívala na svoje rysujúce sa kruhy pod očami. Nebolo to zlé. Ľudia si to nevšimnú.
Kým sa vydala do školy, vykonala svoje zvyčajné ranné úkony. Všetko robila akoby automaticky. Ďalší stereotypný deň, pomyslela si. Rozlúčila sa s raňajkujúcou mamou a vyšla pred dom ako zvyčajne čakať na autobus. Čo však nečakala, bol opätovný zvláštny pocit zvierajúci jej žalúdok. Ruky sa jej chveli. Nevedela, čo sa s ňou deje, mala len zvláštny pocit. Nervózne sa obzerala z jednej strany ulice na druhú, čakajúc ani nevediac na čo.

Vedel, že ho nemohla vidieť no zároveň sa obával toho, že ho uvidí. Akoby to tušila. Akoby vedela, že v najbližšom tieni číha nebezpečné monštrum. Celú noc sa odtiaľ nepohol. Nemyslel na problémy, ktoré mu slnečný deň spôsobí. Nemohol odtiaľ odísť. Jej omamná vôňa mu to nedovolila. Akonáhle vyšla pred dom, bolesť sa ešte zväčšila. Vyčarilo mu to úsmev na tvári. Ako narkomanovi pri jeho ďalšej dávke drogy. Ona bola jeho drogou.

Zmiatlo ho, keď ucítil ďalšiu zmes príjemných vôní. Ale ani jedna sa nemohla vyrovnať tej jej. Neskoro si uvedomil kúsky omietky vo svojej ruke, keď sa jej vôňa stratila medzi ostatnými v autobuse. Bledými prstami zarovnal stenu na budove, aby diera nepripomínala odtlačok jeho dlane.
Hoci to trvalo len pár sekúnd, neskoro si všimol zmenšujúcu sa žltú šmuhu na konci ulici. Pochytila ho panika. Prerývane sa nadýchol. Poobzeral sa po ľudoprázdnom priestore, a hoci bol vzduch príjemne teplý a suchý, na hlavu si nasadil tmavú kapucňu. Sklonil hlavu, ruky vopchal do vreciek nohavíc a neprirodzene rýchlym krokom sa vydal za pozostatkami jej vône. Vedel, že to robiť nemá. Zásadne sa cez deň neprechádzal po slnečných uliciach. Pri tej myšlienke sklonil hlavu ešte nižšie a očami sledoval povrch chodníka. Spoliehal sa len na svoj čuch. V jeho vnútri sa miešali pocity. Nevyznal sa v tom. Choval sa ako nejaký sliedič v delíriu. Za každú cenu sa potreboval znova zhlboka nadýchnuť. Obyčajný vzduch mu k tomu nestačil. Potreboval v ňom cítiť ju.
Krok spomalil až pred poslednou odbočkou s nápisom Phoenix High School. Akonáhle uvidel budovu školy, opäť sa skúsil zhlboka nadýchnuť. Spozoroval hlúčik študentov stojacich v blízkosti žltého autobusu. Videl aj ju, ako stála opodiaľ, stále sa nepokojne obzerajúc okolo seba. Len čo jej pohľad zabrúsil na jeho osobu, zrýchlil svoj krok smerom k vedľajšiemu parčíku. Odľahlou rukou si ešte viac stiahol kapucňu a ponáhľal sa do vytúženého tieňa, odkiaľ bude mať dokonalý výhľad do tried.

Jej nepríjemný pocit stále neodchádzal. Akoby ešte zosilnel, keď uvidela tmavú osobu kráčajúcu kúsok od školy. Nevedela si to vysvetliť. Prečo práve pri ňom? Nebol to jediný človek pohybujúci sa v okolí školy. Azda jediná vec čo sa jej nepozdávala, bolo jeho nezvyčajne dlhé oblečenie v tomto teplom počasí. Sledovala ho až pokiaľ sa nestratil v tieni školského parku.

Celý deň prebehal v podobnom duchu. Na hodinách bola nesústredená. Nemohla si pomôcť, snažila sa na nič nemyslieť. Snažila sa vyhnať z hlavy tú záhadnú osobu, no jej hlava sa počas hodín automaticky otáčala k oknám a jej oči prečesávali okolie. Nikoho nezazrela. Nikoho podozrivého. Avšak pokojná stále nebola. Cestou domov sa snažila odreagovať hlasnou hudbou v iPode, snažila sa udržať si zavreté oči a upokojiť sa. Doma urobila všetky potrebné úkony, domáce úlohy, naučila sa potrebné učivá. Čítala texty pred sebou, ale akoby ani nevnímala o čom sú, nesústredila sa na slová, len na jednotlivé písmenká. Po pár neúspešných hodinách učenia sa, to napokon vzdala. Odložila knihy na kraj stola. Necítila potrebu nachystať ich do školy. Nemotorne zbehla pár schodov do prízemia a zasadla na pohovku medzi jej matku a Phila. Cítila potrebu byť s nimi. Užiť si ich blízkosť. Phil na povel René pustil nejaký rodinný film. Domom vládol akýsi zvláštny pokoj a ticho. Len z televízora sa ozývali hlasy a smiech postáv. Pri záverečných titulkoch sa všetci ako na povel zdvihli, popriali si dobrú noc a ona odišla späť do svojej izby. V tichosti za sebou zavrela dvere a uložila sa do postele. Po poslednej noci sa cítila obzvlášť unavene.

Keď dorazila domov, s úľavou si vydýchol. Už nemohol riskovať cestu po slnku. Nemohla ho znova zazrieť. Musel nájsť inú cestu k jej domu. Ostávalo mu len dúfať, že sa nikde nezdrží. Tie slabé dávky závanu jej vône počas dňa mu nestačili. Opäť si našiel pôvodné tienisté miesto a započúval sa do ticha domu. Keď sa začalo stmievať, trochu sa uvoľnil. Prestalo hroziť jeho prezradenie. Zhlboka vdychoval nočný vzduch a užíval si pálenie v krku. Odrazu mu to bolo jasné. Už viac nemohol čakať. Nevládal. Od začiatku vedel, že to príde. Vedel, že to nevydrží. Čakal len na vhodnú príležitosť, ktorá sa nemala nikdy naskytnúť. Jedným skokom prekonal vzdialenosť jej domu a zmizol za závesom jej izby.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 IvušQa :-* - *Tvoje Affs* IvušQa :-* - *Tvoje Affs* | Web | 25. června 2011 v 8:38 | Reagovat

No teda! Ty si teda BIG talent! Prečítala som si prvé verše a už viem že o bude opäť úžasné! XD Keď budem mať čas, tak si to prečítam celé! :)

2 Deedou Deedou | Web | 27. června 2011 v 15:31 | Reagovat

wow, to je drsný! takový tajemný, úžasně jsi to napsala! :)

3 IvušQa :-* - *Tvoje Affs* IvušQa :-* - *Tvoje Affs* | Web | 27. června 2011 v 16:35 | Reagovat

Všetky tvoje poviedky sú proste absolútne *BOMBOVÉ* :D :)

4 IvušQa :-* - *Tvoje Affs* IvušQa :-* - *Tvoje Affs* | Web | 1. července 2011 v 15:54 | Reagovat

Niesom si istá či som ti už pochválila lay, no v každom prípade je nádherný! :D :) A je s Robom :* :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama