Sarcastic Love 14. kapitola

11. srpna 2011 v 20:00 | Gaudi |  Sarcastic Love
Há-há! Ale ste tým komentom dali, že sa nehanbíte...
ale ja som strašne dobrá duša, a preto vám sem dávam ďalšiu absolútne o ničom kapitolu :D
Aby ste sa nudili ešte viac... Ak by niekomu nestačilo, chcelo by to komentár, podľa nich pribudne pätnástka :P
(najskôr však v nedeľu večer, keďže zajtra ku mne dovtíra Mjúzačik a pojdeme to spolu roztočiť na Hurts :) )




14. kapitola

"Nič," odvrkol rovnakým tónom, "čo by malo byť?"
"To mi povedz ty! Snažíš sa ma prepáliť svojim pohľadom?" rozčuľovala som sa. Len mu daj! Podporilo ma prvý raz v živote moje schizofrenické ja.
"Vadí ti to?" opýtal sa ma a nahodil pri tom ten svoj odporný frajerský úsmev.
"Jasné, že mi to vadí! Buď sa vymačkni, o čo i ide, alebo tie svoje okále pekne krásne nasmeruj na pána Bannera. Určite ti bude venovať viac pozornosti ako ja." odvrkla som namosúrene, ten jeho trúfalý ksicht ma vytáčal do nepríčetnosti. Ale zjavne som tu nebola rozčúlená len ja.
"Ó, tak teraz si ranila moje úbohé, bezbranné srdce. Aby si vedela, mne nejde vôbec o nič! Skôr by som sa mal opýtať ja teba. Tak, o čo ti ide, Izabella? Čo máš za problém?!" svoje posledné slová takmer zavrčal. Zamrazilo ma pri tóne jeho hlasu, až som sa prikrčila. Nie, teraz to nesmiem vzdať! Zhlboka som sa nadýchla a načerpala novú energiu. Okamžite som sa spamätala. Akože čo mám ja za problém? Robí si srandu? Nie, to nemôže myslieť vážne! Po tom všetkom... Všetkom, čo mi povedal, urobil, čo o mne rozhlásil.
"Čo mám JA za problém?" takmer som kričala.
"To nemôžeš myslieť vážne, Edward Nietnikohonadomňa Cullen!"
"Slečna Swanová, viete odpovedať na otázku?" prerušil ma odrazu profesorov hlas, ktorému som doteraz nevenovala ani štipku pozornosti. Ups! Netušila som ani čo vôbec preberáme.
"Alebo sa s nami chcete podeliť o niečo iné?" jeho pohľad prezrádzal zvedavosť. 'Prečo sa Swanová už na druhý deň háda s Cullenom?' Alebo, že by sa tie klebety rozšírili aj do učiteľských kruhov? Možno sa pán Banner konečne našiel, tipovala som.
"Nie, pán profesor." odvetila som rezignovane.
"A vy, pán Cullen?" obrátil sa na môjho spolusediaceho. Tak, teraz sa predveď, frajer!
"Fotosyntéza je jedinečný dej na Zemi, ktorého výsledkom je produkcia organických látok a kyslíka procesom viazania slnečnej energie a jej premeny na energiu chemických väzieb. Fotosyntéza je prvý a najdôležitejší proces premeny energie slnečného žiarenia na chemickú energiu. Význam fotosyntézy je hlavne v produkcii organických látok, ktoré sú zdrojom výživy heterotrofných organizmov, ďalej udržiava stály pomer kyslíka a oxidu uhličitého v atmosfére a v neposlednom rade je to poskytovanie materiálu, z ktorého môžu vnikať fosílne palivá ako ropa či zemný plyn." Prekvapením som zažmurkala.
"Výborne pán Cullen. Mali by ste mu poďakovať, slečna Swanová, dnes sa to zaobíde bez poškolných aktivít. Ale nech sa to viac krát neopakuje. Svoje záležitosti si riešte mimo vyučovania." to sa mi snáď sníva! Čo si to spomínala so záchranou od Cullenovcov?
"Áno, pán profesor." odvetila som zahanbene pričom sa vedľa mňa ozval tlmený smiech, ktorý čoskoro nahradila spŕška štipľavých slov.
"Mala by si sa viac venovať štúdiu, než šíreniu stupídnych klebiet." zasyčal, "takto to doučovanie nebude zadara." Nanešťastie, než som stihla vypľuvnúť nejakú uštipačnú poznámku, zazvonilo. Chlapec môže snívať. Vraj doučovanie! Pche! V rýchlosti som si nahádzala všetky knihy do batohu a sledovala jeho vzďaľujúci sa chrbát. Tak, a na dnes toho egoistu stačilo.
Do konca vyučovania ostávala už len posledná hodina. Moja najobľúbenejšia. Telocvikár si bol po pár rokoch našťastie vedomí mojich pohybových schopností, a tak mu neprekážal môj pohyb po kraji telocvični. Aj on sa riadil heslom: Ničoho sa nedotkne, nikomu sa nič nestane. No zrejme nevedel o tom, že na moje zmrzačenie nepotrebujem žiadne špeciálne pomôcky. Stačia mi aj moje nohy. Chvalabohu dnešok sa obišiel bez vážnejších zranení , a tak som mohla nakoniec zo školy vypochodovať po všetkých štyroch, vlastne dvoch, a bez zmaľovanej tváre. Parkovisko sa pomaly vyprázdňovalo a ja som pohľadom vyhľadala môj červenkastý šrot. S úľavou z konca vyučovania som sa k nemu rozbehla miernym poklesom a kľučkovala pomedzi ťažké dažďové kvapky. Obozretne som popreskakovala niekoľko mlák, nasadla na vyšúchané sedadlo môjho tátoša a strčila kľúč do zapaľovania. Stlačila som spojku a naštartovala. Vlastne som sa o to len pokúšala. Motor vydal niekoľko charakteristických zvukov, no to bolo všetko. Tá kraksňa neštartovala! Nahnevane som udrela do volantu, až sa spustil klaksón. A si v péčku! vysmievala sa mi moja milovaná schiza. Ale nie, to my sme v péčku, s veľkým P!
Rezignovane som sedela v aute ešte ďalších päť minút. Skúšala som to znova a znova. Motor však moju snahu bojkotoval. Nemala som inú možnosť, ako zobrať si svojich pár švestek a vydať sa na strastiplnú cestu domov pešo. S povzdychom som otvorila dvere a ucítila chladné dažďové kvapky na mojej tvári. Nasadila som si kapucňu a vyskočila von. Snažila som sa nevnímať vodu prenikajúcu do plátenných tenisiek zasahujúcich moje smajlíkové ponožky. Namosúrene som tresla dverami a zamkla auto. Niežeby sa na ňom dalo zdrhnúť.

Kráčala som popri ceste a snažila sa uhýbať špliechajúcim autám jazdiacim okolo, aby som sa vyhla ďalším prívalom vody. K útulnému, suchému domovu mi ostávali už len zo tri ulice. A na moje potešenie aj lejak začal pomaly slabnúť. Zodvihla som hlavu na oblohu a všimla si niekoľko prázdnych miest odhaľujúcich modré nebo. Usmiala som sa. Zhodila som z hlavy kapucňu a na hlave cítila už len jemné popŕchanie. Domov by som prišla takmer suchá, nebyť neohľadného vodiča, ktorí si to po ceste razil obrovskou rýchlosťou. Zrejme si nevšímal mláky po krajoch cesty, a tak všetka voda skončila na mojej osobe. Moja nálada bola okamžite v čudu. Otriasla som mokré ruky a snažila sa zotrieť si vodu aj z tváre. "Čo za debila?" skríkla som. No hneď ako sa mi pohľad rozjasnil a na konci ulice som uvidela vzďaľujúci sa strieborný zadok auta, pochopila som. To je taký kretén! Okamžite mi došlo, že to nebolo neúmyselné. Toto si odskáče! Ostala som stáť na mieste s namosúreným výrazom ako sto čertov. Toto mu len tak ľahko neprejde!

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mjúzačik Mjúzačik | Web | 11. srpna 2011 v 21:55 | Reagovat

myslíš, že to roztočíme na Hurts? ja si myslím, že až potom :D no ale necháme sa prekvapiť :-D

nemusím ti pripomínať, že sa mi kapitola páčila, keď som ti to už povedala (resp. napísala) ráno? :D bolo to ráno, či? alebo pred obedom? fakt neviem... ale viem, že to bolo dnes :D

2 Gaudi Gaudi | Web | 11. srpna 2011 v 22:13 | Reagovat

[1]: prdlajz, toto je tá včerajšia :D

3 Aiko Aiko | Web | 11. srpna 2011 v 22:51 | Reagovat

počúvaj ma moja, ty si sa dáko rozpísala :D :D ako nieže by mi to vadilo, ale je to dosť nevídaný jav v posledných mesiacoch, no som nadmieru spokojná :D :D Kapitola super :D teším na ďalšiu ;)

4 IvušQa :-* - *Tvoje Affs* IvušQa :-* - *Tvoje Affs* | Web | 14. srpna 2011 v 14:47 | Reagovat

Ahoj affí :-** :) Na blogu mám dôležitý článok (hiatus) Prosím aby si si ho prečítala. Nájdeš ho tu:

http://the-best-twilight-saga.blog.cz/1108/summer-friends-hiatus

PS: prepáč za skopírovaný komentár

5 Ronnie Ronnie | Web | 16. srpna 2011 v 10:08 | Reagovat

No, prečítala som to konečne, aj ten predtým a aj keď sme sa ďalej veľmi nepohli, bolo to dobré! :D  Mohla by si tam už dať konečne aj Edýýho v inom zmysle ako provokačnom :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama